Evans twins {SK}

~Nevrátim sa & MY~

Po pár dňoch:

Faith
Dostali sa ku mne informácie, čo sa deje v Paríži. Úprimne mi bolo Jess ľúto aj cez to ako sa ku mne správala. Nezaslúžila si to. Ja som si tu užívala a ona trpela. Mala som z toho zlý pocit. "Faith?" príde do mojej izby Tilly, Leova sestra. "Áno?" spýtam sa a zodvihnem oči od chatu s Jackom. "Mám na teba otázočku" uškrnie sa a ja pretočím očami. Zase to bude niečo o chalanoch z WDW. "Ten Corbyn.... Je voľný?" spýta sa a ja sa zamračím. "Ruky preč, Tills" prižmúrim oči. "Máš naňho zálusk či čo?" uškrnie sa. "Máme spoločnú minulosť..." poviem záhadne. "Teraz idem volať s Jackom takže buď taká zlatá...." ukážem na dvere. "Nemôžem tu ostať?" spraví psie oči. "Nie lebo všetko vykecáš" zamračím sa na ňu ale potom sa spolu zasmejeme. "Ok, ok. Tak si to uži" povie a odíde. Za chvíľu mi zavolá Jack. "Ahoj, ty naša Angličanka" usmeje sa Jack na druhej strane. "Ahoj, otecko. Rozprávaj! Aké sú tie nekonečné mučivé hodiny bez mojej prítomnosti?" uškrniem sa a on pretočí očami. "Je to raj!" podpichne ma a ja nahodím psie oči. "Ale nie! Veď jasné, že nám všetkým chýbaš" povie nakoniec. "Veď aj vy mne" vydýchnem nakoniec. "Neplánuješ sa vrátiť?" spýta sa a ja si spomiem ako som o tom dnes uvažovala. "Nie" poviem potichu. "Je to tu super. Som už ako súčasť rodiny" usmejem sa ale nepozerám sa na Jacka. Ten jeho pohľad by som nezvládla. "Mám to brať tak, že tu si sa tak necítila?" spýta sa vyčítavo. "Cítila! Jasné, že áno ale tu to je iné" snažím sa to zachrániť. "Nechápem ťa, Faith. Povedala si, že tam ideš na chvíľu. Už sú to skoro 2 týždne" povie s horkosťou v hlase. "Vrátim sa, Jack. Sľubujem" poviem ale sama viem, že sa vrátiť nechcem. Ešte chvíľu sa rozprávame a potom s rozlúčkou hovor vypnem. "Nepáči sa mu, že si tu" ozve sa od dverí. "Nepáči sa mu, že som tu dlho" opravím ho. "Chceš sa vrátiť?" spýta sa a ja si uvedomím, že nepočul asi prvú časť nášho rozhovoru. "Raz áno" pousmejem sa. "Nechoď" povie zlomene. Prídem k nemu a chytím jeho tvár do dlaní. "Nikde nejdem. Som tu" poviem potichu. Vtiahne ma okamžite do hrejivého objatia. "Mám ťa rád, Faithie" povie mi do ramena. "Aj ja teba, Leo"

Jessica

Nedostatok spánku, bolesť, ospalosť, slzy a mnoho dalších vecí ma v tieto dni trápilo. Chalani a Liz sa mi snažili pomáhať ale ja som to nezvládala. Jamie stále plakal. Neustále. Ja som plakala vedľa neho. Nedokázala som utešiť ani seba nie to ešte jeho. "Choď si pospať" snaží sa ma presvedčiť Jake. "Nemôžem ho tu nechať" poviem a on mi malého vezme. "Nespala si už niekoľko nocí" zamračí sa. "Nedokážem to" poviem a prehrabnem si svoje rozstrapatené vlasy. "Potrebuješ pomoc" povie Jake potichu. "Potrebujem jeho" šepnem a stečie mi po líci ďalšia z mnohých sĺz. "Mám toho dosť" ozve sa za mnou a zrazu ucítim na svojich trasúcich nohách dotyk. Corbyn ma vyšvihne do svojho náručia a nesie po schodoch hore. Zbadám jeho tiež dosť unavenú tvár a som príliš slabá na protest. Prejdem mu rukou po kruhoch pod očami. "Tiež by si potreboval spánok" poviem zachrípnutým hlasom. "Asi tak ako ty" povie a položí ma do svojej postele. Prikryje ma paplónom a ja pocítim všade okolo seba jeho vôňu. Ostane stáť nadomnou. "Prosím ostaň" vyjde zo mňa zúfalo. Chvíľu rozmýšľa a potom si ľahne vedľa mňa. Otočíme sa tvárami k sebe a ani jeden z nás sa nejako k spánku nemá. "Takého zničeného som ťa ešte nevidela" poviem a on sa smutne usmeje. "Ja teba bohužiaľ áno a tiež to bolo kvôli nemu" povie s nádychom hnevu. "Štve ma ako ti nemôžem pomôcť, keď ti ubližuje" zavrčí a zapne ruky v päste. Chytím mu ich do svojich trasľavých dlaní. "Nemôžeš mi pomôcť, Beany. Musím sa s tým vysporiadať sama" poviem ale on pokrúti hlavou. "Nikdy v ničom niesi sama, chápeš? Som tu. Vždy" prepletie si so mnou prsty a mňa tieto slová zahrejú pri srdci. "Teraz si ľahni a pospi si" povie a vtiahne ma do objatia. Po pár myšlienkových pochodoch nakoniec konečne zaspím....

Daniel
Celé dni ma trápilo ako som ju opustil. Ale musel som. Pred očami mojich kamarátov, rodiny a proste všetkých som bol sviniar, ktorý nechal svoju lásku s dieťaťom a opustil ich. Ale nikto nevedel ako to v skutočnosti je. Ani nemohli. Nevedeli ako to je. Nevedeli, čo som spravil a aký som bol hlupák. Vedela to len ona. Ona zato mohla. Mala ma pod palcom a dobre vedela, že keď za mnou príde tak spravím, čo mi povie. "Ale Daniel. Stále sa tým užieraš?" spýta sa slizko aj keď dobre vie odpoveď. "Dokedy ma tu budeš držať?" zavrčím a ona sa z chuti zasmeje. "Baví ma Jessicu trápiť" dodá s úškrnom. Všetká zlosť vo mne sa nahromadila a bolo len otázkou času kým explodujem. "Ty...." začnem ale jej pohľad sa stretne s mojím. "Rozmysli si, čo povieš" uškrnie sa ešte viac a zamáva mi s tým posratým kľúčom pred očami. "Ešte slovo a stačí jedno kliknutie" ozve sa zákerne. "Rachel...." zavrčím a ona sa ďalej náramne baví. "Zničilo by to všetko na čom si tak tvrdo makal, Daniel" povie a venuje sa svojej manikúre. Veľmi dobre vedela, čo by to spôsobilo. Chcela pomstu. Chcela trápiť Jessicu až kým sa nezosipe úplne. "Prečo toto všetko? Prečo nemôžeš ublížiť len mne?" spýtam sa zúfalo. "Pretože ONA. ONA môže zato všetko. Zničila nás" povie naštvane a ja sa zamračím. "Nás?" odfrknem si a pretočím očami. "Áno! Nás! Kým neprišla opäť do tvojho života boli sme šťastní! Užívali sme si to!" začne svoj monológ ale ja jej skočím do reči: "To si naozaj myslíš?"
"Áno!" povie a rozhodí rukami. "Rachel, prosím ťa" poviem a ona sa na mňa prekvapene pozrie. "Nikdy žiadne MY nebolo"