Evans twins {SK}

~Pssst & znamienka lásky~

Faith
Hneď ráno ma zo spánku zobudil zvonček. "Kto chce prísť o hlavuuuu!!" zavrčím a hlavu si skryjem pod vankúš. Keď zvonček neprestáva zvoniť tak sa vyšuchcem z teplej postele a zídem dolu. "Prisahám, že ťa.... Leo?" spýtam sa prekvapene a ľutujem, že som si na seba nedala aspoň nejakú Danielu mikinu. "Konečne" povie a pritiahne si ma za pás k sebe. Objíme ma a ja hneď nasajem jeho krásnu vôňu. "Tak si mi chýbala" povie a nemieni ma pustiť. "Aj ty mne" vyjde zo mňa a po chvíli sa odtiahnem. Nie preto žeby som chcela ale preto, že musím. "Poď ďalej" poviem a keď na hodinách zbadám, že je ešte len sedem mám ho zase chuť odstreliť. "Je sedem hodín ráno, Leondre" zavrčím a odfúknem si z tváre prameň strapatých vlasov. "Prepáááč ale v tom hroznom hoteli sa mi nedalo spať a chcel som už byť s tebou" oduje dolnú peru a mne ho príde ľúto. Okrem toho je taký zlatý. Tie jeho čokoládové oči a vlasy, ktoré mu stále padajú do tváre...
'Naozaj, Faith? Naozaj?' karhá ma svedomie. "Okej. Poď hore" poviem a ťahám ho za ruku ku mne do izby. Keď prídeme ku mne tak sa hodím naspäť do postele. "Veď poooď" zasmejem sa, keď stojí pri kraji postele. Dá si dole mikinu a skočí ku mne. "Včera som tu bol" povie zrazu keď ležíme tvárami k sebe. "Viem...." poviem a on sa zamračí. "Daniel vravel, že spíš" povie a ja si dám v duchu facku. Odhalila som Daniela a on mi chcel pomôcť... "Áno, spala som ale potom som vás počula. Ty si ale už bol preč, keď som prišla dole" zahovorím to rýchlo. "Prečo si vlastne prišiel? Myslela som, že s Charliem robíte na albume" zmením rýchlo tému. "Robili sme ale teraz máme pauzu a chcel som byť s tebou" chytí ma za ruku a prepletie si so mnou prsty. "Awww" zatiahnem a skryjem tvár do vankúša. "Toto mi chýbalo" povie a pohladká ma po líci. "To ako hrozne ráno vyzerám?" spýtam sa pobavene. "Za prvé ty si stále zlatá a za druhé chýbalo mi toto" ukáže okolo seba. "My" povie s úsmevom. "Aj mne to chýbalo" poviem a pritisnem sa k nemu bližšie. Zakryje nás paplónom a objíme ma. Položím si hlavu na jeho hruď a takto o chvíľu zaspíme..

Daniel
Faith mi zaspala na ramene a ja som sa musel pri pohľade na ňu usmiať. Je taká zlatá, keď spí. Ako taký anjelik. Vzal som ju na ruky a odniesol do jej izby. Tam som ju zakryl paplónom a odhrnul jej vlasy z tváre. "Si tak podobná tvojej sestre" šepnem, keď sedím na okraji jej postele. "Ale pritom taká iná" dodám a ona sa začne prehadzovať. Rýchlo sa postavím a prejdem k dverám. "Dobrú noc, Faithie"

Ráno sa prebudím nato, že je nejaký rozruch na chodbe. Postavím sa otvorím dvere. "Jake?" spýtam sa prekvapene, keď s topánkami v rukách po špičkách predchádza okolo mojej izby. "Pssst" dá si prst na ústa. "Spíš a snívaš" rozhodí rukami. "Jasné a ty si moja nočná mora" pretočím očami a preložím si ruky na hrudi. "Presne tak" uškrnie sa. "Čo tu robíš, Jake?" nadvihnem obočie. "Asi mi to, že som na návšteve neuveríš, čo?" spýta sa cez zaťaté zuby. "Ehm nie" poviem pobavene. "Tak dobre vyspal som sa so Zachom a práve sa snažím nepozorovane vypariť" povie nakoniec. "Tá verzia s tou návštevou sa mi páčila viac" poviem znechutene. "Mal si mi to zožrať" mykne plecami a obidvaja sa strhneme keď sa dvere oproti otvoria a vykukne z nich hlava Faith. "Jake?" spýta sa rovnako prekvapene ako ja pred chvíľou. "Ou" dodá pri pohľade na jeho krk. "Nehovorte mi, že..." povie a chytí sa za krk. "No budiš" povie a s kývnutím sa vyparí. "Vyspal sa so Zachom?" spýta sa Faith a preloží si ruky na hrdi. "Áno a vravel som ti to" dodám pobavene ale keď si všimnem pohyb za ňou tak zmeraviem. "Faith? Deje sa niečo?" spýta sa Leo chrapľavým hlasom. "Ehhhmmm nie. Spi ďalej" otočí sa Faith nervózne. "Len tu spí. Nič viac" šepne mojim smerom a zavrie dvere. Žeby som naozaj mal také nešťastie v láske? Alebo to je len pobláznenie? Zase som tam kde som bol...

Jake
Rýchlo sa pozbieram a vypadnem z toho domu. Nesmiem sa stretnúť so Zachom. Už nikdy. Neplánujem mu vyliať svoje srdiečko a už vôbec nie povedať mu tú poondiatu vetu. Môže o tom snívať! Telefón v ruke mi začne vyznávať a na obrazovke sa zjaví meno môjho dvojčaťa. "Ahoj, sestrička" poviem natešene. "Kde si, Jake?" spýta sa chladne ale zároveň ustarostene. "Vlastne neďaleko tvojho domu. Môžem sa zastaviť? Ja viem, že hej" uškrniem sa ale hneď ma zastaví pulzujúca bolesť hlavy. "Tak dobre" povzdychne si. "Hneď som tam" poviem a vypnem hovor. "Tak sa asi prejdem. Aspoň vytriezvem"

"Corbyyyn! Švagrííík" poviem, keď mi otvorí dvere. "Jake, pre boha! Vyzeráš hrozne" povie keď ho pri objatí pobúcham priateľsky po chrbte. "Ďakujem" zasmejem sa a vojdem dnu. "Kde je môj drahý synovec?" spýtam sa a usadím sa v kresle v obývačke. "Akurát vstal" povie Corbyn a posadí sa oproti mne. "Nemal by si ešte piť. Mal by si byť ešte v nemocnici" povie zamračene. "Ale čobyyyy. Už som v pohode" mávnem rokou. "Rozprávali sme sa s doktorom a povedal, že môžu nastať komplikácie pokiaľ nebude liečba prebiehať tak ako má" povie nervózne. "Prebieha ako má" poviem ľahostajne. "Síce bola táto noc náročná" uškrniem sa. "Pre boha, Jake. Čo máš krkom?" spýta sa Jess šokovane, keď sa objaví v obývačke. "Slasť niečo stojí" zasmejem sa a oni sa na seba prekvapene pozrú. "Poznáš vôbec jej meno?" pretočí Jess očami a sadne si ku Corbynovi. "Jeho a veľmi dobre" zasmejem sa a baví ma držať ich v očakávaní. "Kto je zase tvoja obeť?" povzdychne si moja ségra. "Môžeš trikrát hádať" dobre sa bavím. "Prosím, nepovedz, že...." chytí sa Corbyn za hlavu. Víťazoslávne sa uškrniem. "Bože, Jake" pridá sa k nemu Jessica. "Myslíš nato načo ja?" spýta sa ho. "Zach?" pozrie sa Corbyn na ňu a potom na mňa. "Zachary bol veľmi dobrým spoločníkom. Bohužiaľ ho musím sklamať" povzdychnem si. "On čaká, že k nemu vrátiš. Prečo si to spravil, keď s ním nechceš nič mať?"