Badboy Has Also Heart

2

Nič. Žiadny náraz ani bolesť na líci. Jemne som pootvorila oči a uvidela ho. Tváril sa, ako keby videl ducha.

„Čo to robíš?" jeho hlas bol tichý. Jemne sa triasol a trocha odomňa odstúpil. Sledovala som ako si chytal hlavu a potiahol sa za vlasy.

„Čo si si myslela, že spravím? Že ťa udrem?"

„N-no tak tro-chu" stále som mala z neho strach. Zakoktávala som sa a celá sa triasla.

Nič nepovedal. Stál tam a sledoval ma. Po chvíli ale odišiel. Pohla som sa ku dverám, aby som videla kam ide.

„Okamžite všetci von! Hneď!" zakričal hneď po tom čo vypol hudbu.

Najprv nikto nechápal, ale potom sa všetci začali hýbať keď na nich ešte raz zakričal.

Po pätnástich minútach boli všetci preč. Stále som nechápala čo sa to práve dialo. On sa na mňa ani nepozrel a odkráčal do svojej izby. To isté som spravila aj ja.

***

Zobudila som sa na obrovský hluk zdola. Bola ešte tma a keď som sa pozrela na hodiny bolo pól tretej v noci.

Keď som vyšla z izby tak som nič nevidela. Prichytila som sa zábradlia a pomaly schádzala po schodoch dole. Zahliadla som postavu, ktorá sa tackala z jednej strany na druhú. Vtedy som už strach nemala, pretože som vedela kto to je.

„Payton?" povedala som hneď ako som zapla svetlá. Bol opitý. Rozbehla som sa k nemu a pomohla mu usadiť sa na gauči.

„Ahoooooj!" zakričal. Takto opitého som ho ešte nevidela. A to som videla už aj horšie veci.

„Payton čo sa stalo?" spýtala som sa. Neodpovedal, tak som sa postavila a chcela odísť. Lenže zabránila mi v tom jeho ruka, ktorá sa obmotala okolo mojej. Bola teplá napriek tomu, že bol vonku len v tričku a z okna bolo vidno, že sa ochladilo.

Pritiahol ma k sebe a objal ma. Zdalo sa mi to čudné, keďže väčšinu času čo sa poznáme ma nenávidí.

Zatiaľ čo sme tam tak sedeli v objatí, stláčal ma ešte silnejšie, ako by som od neho nemala nikdy újsť. Nebránila som sa. Popravde, nikdy som sa necítila tak v bezpečí ako teraz.

Otočil ma tvárou k sebe. Pozeral sa mi do očí. Nikdy som si nevšimla, aké nádherné oči má. Orieškovo hnedé, keď sa na ne pozriete, máte pocit ako keby ste sa v nich potápali.

„Nikdy, nikdy by som sa ťa neopovážil udrieť. Nedokázal by som si odpustiť, keby sa ti niečo stalo" pohladil ma po líci a pri tom sa usmieval.

„Payton, toto hovoríš iba preto lebo si opitý. Mal by si si ísť ľahnúť" potiahla som ho za ruku a chcela ho odviesť do postele. Ani sa nehol.

Pozeral na mňa s ublížením výrazom. Jeho vlasy mu padali do tváre a prekrývali mu oči.

„Ty si myslíš, že by som ťa udrel? Prečo?" úplne odignoroval to, čo som povedala. Keď to ale nechápe, nebudem mu to vysvetľovať.

Vykročila som hore do svojej izby, ale ešte pred dverami som sa pozrela na Paytona.

„Dobrú noc" a zatvorila som dvere. Zaspala som až na to, keď ma niekto pohladil po líci.

***

Ráno som sa prebudila vďaka smetiarskemu autu. Vždy robia taký hluk. Vstala som z postele a šla dole. Nemám náladu na upravovanie, takže som zostala len vo svojom dlhom tričku.

Všade bol neporiadok. A keď myslím všade, tak to myslím doslova.

Nemohla som to vydržať, tak som si vzala veľké vrece a začala tam hádzať smeti. Samé červené plastové poháriky, kusy spodného prádla či fľaše alkoholu. To všetko sa tu nachádzalo a bolo toho ešte omnoho viac.

Započula som jemné chrápanie, ktoré sa ozývalo z gauča. Otočila som sa tam a našla tam ležať Paytona. Pohľad na neho bol naozaj k nezaplateniu. Priznávam, keď tam spal iba v teplákoch, bol zlatý.

Ešte predtým, ako som začala znova upratovať som ho prikryla prikrývkou.

Po takmer hodine a pól som upratala celý dom. Vyzeral ako pred tou párty, dokázala by som povedať, že aj lepšie.

Išla som do kuchyne a začala robiť raňajky. Z vajíčok som si začala robiť praženicu a chleba dala do toastovača.

Hneď ako som to mala hotové, všetko som nahádzala na tanier a otočila. Skoro som dostala šok.

„Payton! Vystrašil si ma!"

„Prepáč, sledoval som čo robíš"

„Ako vidíš, raňajky" falošne som sa usmiala a vyrazila do obývačky. Sadla som si na gauč a zapla telku.

„Ehm... O tom včerajšku-" začal, no skočila som mu do reči.

„Je mi to jedno. Viem, že si bol opitý a dokonca sa divím, že si to pamätáš, no nechcem sa o tom baviť. Nič sa medzi nami nezmenilo" nevenovala som mu pozornosť a ďalej sledovala telku.

„Ale ja-" povedal, ale nakoniec sa zarazil.

„Máš pravdu. Bol som opitý. Nič sa nezmenilo takže sa na mňa neopováž prehovoriť. Nikdy"