Badboy Has Also Heart

21

Nerozumela som, o čo tomu dievčati ide. Naozaj. Snažila som sa k nej byť milá, zrejme o to ale nemá záujem.

Večera trvala ešte pol hodinu. Na Paytona som sa už nepozerala, videla som totiž, že si to Emily všíma.

„Zlato, čo keby ťa odviezol domov Payton? Ja môžem hodiť Emily, dlho sme sa nevideli, tak sa aspoň porozprávame" povedal Jackson, keď sme stáli pri autách.

„No, neviem či je to dobrý-" začala som, no bola som prerušená.

„Hej, kľudne. Majte sa" zakýval im Payton a zatiahol ma za ruku, aby som si sadla do auta.

„Čo to robíš?!" sykla som. Ignoroval moju otázku a naštartoval auto. Prekrútila som očami, nad tým, aký nevšímavý dokáže byť a radšej sa zapozerala na cestu pred nami.

Nevydržala som to ticho, a tak som ho prelomila. „Ehm... Je to s Emily vážne?" spýtala som sa znenazdajky. Na malú chvíľu sa zatváril neveriacky, no to hneď nahradilo statočný úsmev.

„Áno" smelo odpovedal, na čo som bola prekvapená a vyvedená z miery. Bohužiaľ, neviem prečo. Všimla som si, že volant stískal pevnejšie ako inokedy, až mu z toho zbeleli hánky. „Prečo sa pýtaš?"

Nevedela som čo mám odpovedať. Že som zvedavá? Že chcem vedieť o čo mu ide? Alebo, že sa mi jeho 'priateľka' vyhrážala na záchodoch? Bolo tu veľa odpovedí na jeho otázku, no ja som si vybrala tú najjednoduchšiu.

„No len tak. Veď vieš, zo zvedavosti" mykla som plecami, ako by to bolo úplne normálne a znova sa ho opýtala ďalšiu otázku. „Prečo si sa ponúkol ma zviesť?" dúfala som, že jeho odpoveď bude potešujúca či niečím výnimočná.

„Bývame v tom istom dome, prečo by som ťa nemal zviesť?" ľahostajne odpovedal, čo mi úsmev na tvár teda nepriviedlo.

„Aha" zapozerala som sa opäť na cestu a bola ticho, až kým sme nedorazili k domu.

Vybehla som z auta ako prvá a kráčala ku dverám. Odomkla som, vyzula sa a v rýchlosti sa rozbehla do obývačky. Tam som si ľahla na gauč a nohy vyložila na stôl. Z tých lodičiek ma príšerne boleli nohy, pomaly som to už ani vydržať nemohla.

„Konečne!" uvoľnene som povedala, nevynímajúc Paytonov nechápajúcí pohľad. Zapla som si telku a pustila si obľúbenú show, ktorá práve nabehla.

Prešlo zrejme veľa hodín u lenošení na gauči, keďže keď som sa pozrela na čas, bolo takmer pol druhej. Niežeby som bola človek, ktorý chodí spať skoro, ale dnešok bol naozaj únavný deň a ja potrebujem spánok.

Vošla som do izby, kde som sa rýchlo prezliekla do oversize trička a do kúpeľne si zbehla zmyť make-up. Trvalo to približne desať minút, no snažila som sa to urobiť čo najrýchlejšie a najlepšie, aby som nemala žiadne zbytočné pozostatky na tvári.

Po ceste späť som sa pozerala do podlahy, na moje kráčajúce nohy, takže som narazila nechtiac do Paytona. Obaja sme sa zrútili spoločne na zem, ja som ležala na ňom a on podomnou. Tváre sme mali u seba dosť blízko, náš očný kontakt ani jeden z nás neprerušil. V tej chvíli som bola ako v tranze, neuvedomovala som si, čo sa to deje.

„Ehm..." ozval sa po pár sekundách. Prebrala som sa a inštinktívne sa od neho odtiahla.

„Prepáč, nepozerala som sa na cestu a potom-" jeho pery ma prerušili v rozprávaní. Automaticky som po ňom zopakovala pohyb. Jeho pery, ktoré boli jemne ružové s chuťou po jahodách mi chýbali. Jemné pohyby opakoval čo raz častejšie, až sa to prelínalo do niečoho intenzívnejšieho. Napokon som sa rýchlo uvedomila a odtiahla sa prvá.

„Čo sa to do čerta udialo?" znova som po ňom vyštekla tak, ako v aute. Zmätene sa na mňa zahľadel, ibaže ja som sa rýchlo postavila a rozbehla sa do izby.

Znova sa to udialo. Znova ma zmiatol a mne už to začína liezť na nervy, musím sa nejako začať brániť. Vyhýbanie zrejme nepomáha, keďže tak či tak ho na takmer každej ceste niekam stretnem. Musím niečo robiť, aby sa to už nestalo opäť. Nechcem už podviesť znova Jacksona, nesmiem.

Keď som už ležala v posteli a pripravovala sa na spánok, do izby mi bez pozvania vkročil Payton.

Svoj pohľad bez akejkoľvek emócie navonok som na neho presmerovala, s postojom, ktorý čakal, čo povie.

Keďže sa neozýval nejakú dobu, len tam stál ako poleno, vzala som to do svojich rúk.

„Prečo si to dopekla urobil? Obaja máme niekoho, s kým chodíme a ty si to takto chceš zničiť? A mne to chceš zničiť tiež? Čo si ty vôbec za človeka?" vychrlila som na neho všetko, čo ma napadlo. Stále tam len stál, sledoval každý môj pohyb a samozrejme - bol ticho.

„Budeš tu stáť ako idiot, ktorý nevie nič povedať alebo sa nejako obrániš?" dobiedzala som. Bola som tam stále bez odpovede, tak som jednoducho zhasla svetlá a ľahla si do postele. Nemienim čakať na niečo, čo nikdy nepríde.

„Je mi to ľúto" prehovoril napokon. Takže teraz sa odhodlal rozprávať? Túto hru dokážu hrať aj dvaja.

Bola som teda ticho ako on a po celú dobu čakala, čo ďalej z neho vypadne.

„Viem, že niekoho máme obaja a neviem prečo som to spravil. Jednoducho ma nejakým spôsobom priťahuješ, neviem či to bude tvojimi perami alebo neodstupnosťou, ale je to tak" priznal.

Bez váhania som išla za ním a spravila to, čo som mala spraviť už dávno.

Čo myslíte, že spraví? Taktiež, dali by ste mi váš názor na novú knihu? Prosím. Či sa vám páči, alebo aký máte na ňu názor? Love yaa