Badboy Has Also Heart

7

Keď som sa pozrela na čas, bolo približne pol siedmej. To som naozaj tak dlho spala?

Posadila som sa na posteľ a trocha sa pretiahla. Vzala som do ruky mobil a prechádzala Instagram. Nechcela som ísť dole, hlavne kvôli nemu.

Po chvíli nudenia som vyhladla, takže som nakoniec išla dolu do kuchyne. Nebol tam, možno išiel preč, pomyslela som si.

Pripravila som si iba nejaký sendvič a vrátila sa do izby. Vzala som do rúk telefón, a ešte predtým než som si zahryzla do sendviču, som zavolala Jess a povedala nech k nám príde.

Neubehlo ani desať minút a klopala dole na dvere. Otvorila som a okamžite sa jej vrhla do náručia.

„Prečo si nebola v škole?” spýtala sa, keď sme boli už v izbe.

„No vieš, po tej opici som sa necítila dobre” sčervenala som pri odpovedaní ma jej otázku.

„A Payton nebol v škole tiež” podpichla ma s hravým úsmevom na tvári.

„No.. On tu ostal, pretože ma našiel v noci, keď som došla domov s Michaelom a potom ráno ma nechal spať a tak” z časti to bola pravda. No nie celá. Jess verím, ale nechcem jej rozprávať o tom čo všetko sa stalo s Paytonom.

„Ja som myslela, že ťa nemá rád” nad tým som len mykla plecom a radšej našu konverzáciu presmerovala na inú tému.

                                 ***
Jess odišla a ja som znova osamela. Teda až do tej chvíle, čo som nezapočula hlas. Teda, konkrétne dva hlasy. Jeden patril Paytonovi a ten druhý...nejakej babe.

„Shh” započula som tesne pred mojimi dverami. Potom prišiel už len buchot jeho dverí a mlaskanie pier.

Vzala som si zo stolu slúchatka a hlas piesne zvýšila na maximum. Nemienim ich počúvať.

Po niekoľkých piesňach som zaspala s hlavou ponorenou medzi vankúšmi.

Ráno ma zobudila nepríjemný zvuk môjho budíka. Nahmatala som telefón a čo najrýchlejšie ten zvuk vypla.

Nejak som sa pozbierala s postele a šla do kúpeľne aj s mojím mobilom. Zapla som si obľúbené piesne, a so sprievodom známej melódie som si umyla zuby.

Po celej rannej hygiene som sa ešte stále oblečená v pyžame, došuchtala do izby. Vzala som si oblečenie, obliekla sa, vzala si školskú tašku a vybrala sa do kuchyne.

Na prekvapenie, tam namiesto Paytona sedela nejaká blondínka oblečená len v tričku. Prešla som okolo nej bez pozdravu a vzala si desiatu s chladničky.

Vzala som si hrnček a naliala si doň kávu urobenú v kávovari. Keď som sa otočila, čakal ma nechápavý pohľad od tej blondínky.

„Čo to robíš?” spýtala sa podráždene. Poobzerala som sa okolo seba, či som náhodou nespravila niečo zlé, ale nič tu nebolo.

„Čo tým myslíš?” povedala som otázku jej smerom.

„Dala si si kávu, ktorá nebola pre teba. Čo si to dovoluješ?” prosím? Takže to nemám právo si dať kávu v mojom dome, z môjho kávovaru?

„Ale ja tu bývam” podotkla som. Ona sa namiesto odpovede postavila a kráčala predomňa.

„Mne je to jedno. Tá káva nebola uvarená pre teba, takže ten hrnček odložíš a prenecháš ho Paytonovi” uškrnula sa.

„Nie” hlesla som bez toho, aby som jej uhla pohľadom.

„Čo si to povedala?” bola to skôr rečnícka otázka. V tej chvíli mi aj pristála riadne štipľavá bolesť na líci. Dala ti facku. Pripomenulo mi podvedomie. Ona mi dala facku za jeden pohár kávy?

„Zopakuj to” vyzvala ma. Vtedy sa mi už kotúľali slzy po lícach.

„N-nie” zafňukala som. Keď sa už nakláňala, aby mi uštedrila ďalšiu facku, zastavila ju niečia ruka.

„Vypadni” zasyčal. V tej chvíli som vedela, že to nieje mierené mne, ale jej.

Nechápavo skákala pohľadom zo mňa na neho.

„Zlatko, ale ja som len tejto krave vysvetľovala, že nemá piť tvoju kávu” zapišťala v snahe vymaniť sa z jeho zovretia.

„Ty si ma nazvala zlatkom? Vypadni” pustil ju strčil do nej. Bolo vidieť, že sa jej na zápästí vytvorí modrina.

Rozutekala sa hore schodmi, a späť sa vracala už oblečená. Ešte raz sa na neho pozrela, ale jeho postoj to neobmäkčilo.

Po zabuchnutí dverí sa obrátil ku mne a zabodol do mňa jeho orieškové oči. Cúvla som, lenže som narazila na chladnú dosku linky. Priblížil sa ku mne až na toľko, že by ste cez nás nevedeli vopchať ani papier.

Nahol sa k môjmu lícu a prešiel po ňom rukov. Bolelo to, keď sa ho dotkol, ale nechcela som to dať najavo.

„Kurva” zašepkal a nahol sa k mrazáku. Vybral z neho balík mrazenej zeleniny. Posadil ma na linku a priložil mi ho k líci. Zaliala ma vlna chladu. Pomrvila som sa, ale nechala som ten balík tam.

„Bolí to moc?” spýtal sa. Len som pokrútila hlavou na znak nie, no viac mu nepovedala. Si chudera, pripomenuli mi jeho slová.

„Prečo nič nepovieš?” dožadoval sa. Neodpovedala som, takže ma otočil k nemu tak, aby som sa mu pozerala do tých očí. Do očí, v ktorých sa začnete strácať, až tak nádherne sú.

„Hm?” prebral ma z tranzu.

„Vieš, s chuderou sa nik nechce rozprávať” povedala som a zvýraznila som slovko chudera.

„A ty dobre vieš, že som to tak nemyslel” prekrútil očami. Gesto som zopakovala aj ja, na čo sa uškrnul.

„Vieš, pri tých tvojich zmenách nálady nikdy neviem, čo myslíš vážne a čo nie” povzdychla som.

Nič nepovedal, len mi z líca dal preč vrecko so zeleninou. Dotkla som sa, bolesť nebola tak silná ako predtým, ale stále tam bola.

„Ďakujem” hlesla som mu a zoskočila z kuchynskej linky. Na mobile som si zapla foťák. Pozrela som sa tam, aby som videla čo mi na líci ostalo. Prekvapil ma jemne ružový odtlačok ruky. Snáď to tam nebude po celý deň, pomyslela som si.

„Chceš zviesť?” ozval sa hlas za mnou.

„Fajn”