Badboy Has Also Heart

6

Ráno som sa prebudila s obrovskou bolesťou hlavy. Vtipné na tom ale bolo, že si pamätám, čo sa dialo. Pamätám si na Michaela, na to ako ho Payton vyhodil, ako ma potom našiel nahú a dokonca aj to, ako som ho ja pobozkala a zároveň s ním prežila najintímnejšie chvíle v mojom živote. A viete vy čo? Neľutovala som to. Sama neviem prečo, ale nič som ani ľutovať nechcela. Zaujímavé bolo, že som necítila ani hanbu. Mala by som sa hanbiť, že niečo takéto sa stalo s mojím nevlastným bratom, ale nič som necítila.

Keď som chcela vstať, do tváre mi vrazilo niekoľko svetelných lúčov. Koľko je preboha hodín?

Snažila som sa nahmatať telefón, ale on nikde. Spanikárila som.

Postavila som sa, a v pyžame stále oblečená som zbehla dolu po schodoch. Porozhliadla som sa a našla na gauči sediaceho Paytona. Ešte predtým, ako som ho oslovila, som si chytila hlavu, pretože z toľkého prudkého a rýchleho pohybu ma ešte viac rozbolela.

„Koľko je preboha hodín?" postavila som sa pred telku a tým zaujala jeho pozornosť. Vypínačom ju vypol a zahľadel sa mi do očí. Začali sa mi triasť a potiť dlane.

„Neviem, približne pol desiatej" povedal v kľude.

„Ale škola začala asi pred hodinou a pol!" zkríkla som spanikárene.

„Ja viem. Ale musel som sa o teba postarať, si po prvý krát po opici, takto do školy predsa nemôžeš ísť" pozrel sa na mňa od hlavy po päty „tu si sadni a počkaj. O minútku som tu" urobila som tak ako povedal.

Dal mi do rúk tanier s vajíčkami a na stôl položil pohár vody s aspirínom. „Jedz” prikázal mi „zatiaľ sa porozprávame”

„O-o čom?” znervóznela som, pretože som vedela o čom sa chce rozprávať. A to bude trapná konverzácia.

„O tom ako si sa opila, ako si priviedla k nám domov neznámeho chalana niekedy nad ránom a o tom ako si ma-” zasekol sa „o tom, čo sa stalo.. No veď vieš” on to.. Ľutuje? Som tak naivná. Samozrejme, že to ľutuje. Alebo mu je to jedno, tak ako vždy keď si na jednu noc privedie k nám domov nejakú babu a ráno ju vykopne z domu. Tak mu to možno bolo jedno. Alebo sa hanbil. Panebože, teraz mi toľko vecí behá po rozume.

„Ehm, f-ajn” povedala som s plnými ústami vajíčok. Snažila som sa tváriť, že je to pre mňa úplne v pohode, ale ak ma niekto pozná, vie že som zlá klamárka. A to ma nepotrebuje ani moc dobre poznať, je to na mne vidieť.

„Prečo si sa opila? Vieš, nehodíš sa na to. Donútil ťa do toho niekto?”

„Nie. Bolo to moje vlastné rozhodnutie” prevrátila som očami a hypnotizovala svoj prázdny tanier.

„Na” podal mi vodu s aspirínom. Rýchlo som to do seba hodila a radšej počúvala každé slovo, čo hovorí.

„Nechcem ťa takto už viac vedieť. Niesi ten typ dievčaťa, ktoré chodí na párty a pije. Si skôr tichá a plachá, s jednou kamarátkou. Tak nech to tak aj zostane” mrkol na mňa. Začínalo mi to vadiť . Kto si akože myslí, že je?!

„Čo -?” nestihla som dopovedať, lebo mi skočil do reči.

„Takže, čo sa týka ohľadom toho Mich -” prerušila som ho nakoniec aj ja.

„Ako to myslíš, že nie som ten typ dievčaťa?! Akože prepáč, ale takto nemáš právo o mne hovoriť. Keď chcem tak si budem užívať a ty mi v tom zabraňovať nebudeš! Nie si môj rodič, alebo niekto, kto by mal o týchto veciach rozhodovať” tie časy, kedy som z neho mala strach a bála sa prehovoriť čo i len jedným škaredým slovom na neho, sú už dávno preč. „Nemal si žiadne právo vyhodiť Michaela!” odpovedala som na to, čo chcel zrejme predtým podotknúť.

„Žijem tu aj ja. Myslím si, že mám právo vyhadzovať nezvaných hostí” zavrčal.

„A čo tie dievčatá, ktoré sem lozia takmer každú noc a potom ich vyhodíš? Mám potom aj ja právo ich vyhodiť hneď ako dôjdu?”

„To je niečo úplne -” zdvihla som prst na znak toho, že ešte budem pokračovať. Zvláštne, že stíchol.

„Nemyslím si. A ešte k tomu, s Michaelom som sa vôbec nechystala robiť to, čo ty robíš s tými dievčatami” objasnila som mu. Samozrejme, že som tým myslela sex. Lenže potom povedal niečo, čo ma úplne vykolajilo.

„Nie? A čo si išla robiť so mnou? Veď si ma skoro vyfajčila! Keby som to nezastavil v pravej chvíli, už ho máš v puse! Správaš sa ako štetka, ako skurvená štetka! Kurva Brook, a vieš prečo som to zastavil?” vypľul to všetko na mňa. Bolelo to, a to ani netuším prečo. Vzápätí ale pokračoval „Pretože som nechcel a ani nikdy nebudem chcieť mať niečo s takou chuderou ako si ty. Nikdy. Si obyčajná nechutná chudera, ktorá dá zrejme každému kto sa na ňu pekne pozrie” zasyčal a odišiel do kuchyne. Toto som nečakala.

Vybehla som hore po schodoch do svojej izby. Zabuchla som za sebou dvere a spustila to. Ten nával sĺz bol neopísateľný.

Ležala som vo svojej posteli a premýšľala so slzami tečúcich po lícach. Predsa len to možno bola chyba. Určite to bola chyba. Nikdy som to nemala dopustiť, aj keď som bola opitá. Mala som si to uvedomiť. Najhoršie na tom bolo, že mal pravdu. Fakt som ho skoro vyfajčila, a bola som aj chudera.

S týmito myšlienkami a so slzami na lícach, zavrela som si oči a premiestnila sa do ríše snov.