Badboy Has Also Heart

30

„Musím to spraviť dnes. Nemôžem už takto pokračovať ďalej," opakovala som si  pre seba, „dnes to s ním nadobro skončím". Bola som si istá svojimi slovami, no stále som mala nemalé obavy.

„Jackson, takto už nemôžme pokračovať. Ja som ťa podviedla, ty sa máš na mňa hnevať a nie mi odpúšťať. Takto to už fungovať nebude" dookola som si precvičovala, čo mu poviem, zatiaľ čo som upratovala. Chytila ma mánia, čo sa často nestáva a preto to treba využiť.

Svoj predslov som opakovala dookola, až kým som nedržala mobil v ruke a písala správu Jacksonovi, kde a kedy sa stretneme.

O 12tej u mňa doma

Myslím, že lepšie bude, ak to s ním nadobro ukončím u mňa doma. Môžem to predsa brať ako také moje útočisko, navyše tu je aj Payton.

Ako odpoveď na moju správu som dostala jednoduchý súhlas, pričom keď som sa pozrela na čas, zostávalo mi ešte len pätnásť minút na moju psychickú prípravu.

„PAYTOOOON!” zakričala som na celý dom, vôbec nevšímajúc si to, že je takmer hneď vedľa v izbe.

Zadychčaný mi vtrhol do izby. „Čo sa deje?!”. Myslím, že sa skôr zľakol toho, že sa mi niečo stalo. Aké zlaté.

„Nič, len že o dvanástej sem príde Jackson, ktorému sa už pokúsim dať definitívny koniec” jemne som sa na neho usmiala, pretože som vedela, že ho to teší. Aj mňa to tešilo, no nie až tak, pretože som zas musela raniť jeho city.

„Máš menej ako desať minút kým mu budeš otvárať dvere. Čo si sa rozhodla, že mu povieš?”

A tak som mu povedala všetko, čo som sa chystala povedať aj Jacksonovi. Pôvodne to mal byť dlhý preslov, no teraz keď tu o chvíľu už má byť, som to musela tak trocha pre Paytona skrátiť.

„No tak toto ho konečne nejak udrží od teba ďalej” dal mi rýchlu pusu, a hneď keď sa aj odtiahol zazvonil dolu zvonček. „Asi pôjdem do izby” naznačil hlavou, na čo sme spoločne vyšli z dverí mojej izby a vydali sa opačnými smermi.

Dole som kráčala pomalšie ako zvyčajne, pretože som bola nervózna. Toto sa mi nikdy nestalo, no mala som asi čakať nejaké komplikácie, keď som prvýkrát Paytona pobozkala.

Ešte naposledy som sa nadýchla a vydýchla, a potom otvorila tie prekliate dvere, za ktorými stál chudák Jacks.

„Ahoj” ozval sa prvý, načo aj vstúpil do dverí.

Ticho som ho odzdravila späť, zatiaľ čo si vyzúval topánky. V tichosti sme vyšli na poschodie do mojej izby, kde si sadol na moju posteľ a zrejme čakal kým začnem.

„Jackson, je mi to ľúto, no naozaj to takto ďalej nepôjde. Zmenilo sa to medzi nami, nieje to vôbec také ako to bolo predtým. Viem, že ma máš rád, a aj ja teba, no najlepšie by bolo, keby sme ostali len kamarátmi. To čo som spravila by sa odpustiť nemalo, hlavne nie, keď sa to spravilo takému skvelému človeku, ako si ty. Zaslúžiš si niečo lepšie ako mňa. Mal by si byť šťastný s niekým, u koho vieš, že sa to nestane vôbec, že ťa nepovedie” skončila som svoj veľmi emocionálny monológ, a rozmýšľala, či som tam náhodou niečo nezabudla spomenúť.

Jackson na mňa pozeral ako na prízrak, hľadel s otvorenými očami bez slova, čo mi trocha privádzalo zimomriavky. Nevedela som, či je stále prítomný, alebo len premýšľa, čo povie.

Po nejakej tej minute som sa rozhodla, že mu niečo poviem, možno ho tým preberiem z tranzu.

„Jacks, si v poriadku?” pridala som k tomu aj zamávanie rukou pred očami, na čo sa konečne prebudil.

„Ja neviem, čo mám na to povedať. Opäť” zrejme myslel na tú chvíľu, čo sa stala pred nedávnom. Tiež to bola prakticky tá istá situácia.

„Nikdy sa mi nestalo niečo podobné ako teraz. A to myslím to, že by dievča nebojovalo o náš vzťah. Vždy to dopadlo tak, že to ona mňa prosila, aby sme spolu ostali, nie ja ju. No ty, ty si zrejme iná, a to nemyslím v zlom smere” usmial sa, aby zrejme uľahčil situáciu, „milovala si ma vôbec?”

Nad tou otázkou som sa musela pozastaviť. Milovala som ho niekedy? Nebol to náhodou len úlet, pretože som sa snažila potlačiť svoje city k Paytonovi?

„Už mám odpoveď aj sám” nešťastne sa usmial, bolo mi do plaču. „Vieš, neviem či stále môžme byť kamaráti. Toto je jeden z najhorších vzťahov, aký som kedy mal; prosím ťa neber to ako urážku; takže si niesom istý, či kamarátmi by sme aj ostať mali” toto bolelo. Nie to, že povedal, že toto bol jeden z jeho najhorších vzťahov, ale to, že by sme nemohli byť kamaráti. Z toho mi bolo smutno.

„Brook, no ešte pred tým ako pôjdem, mi odpovedz na moju poslednú otázku”

„Dobre” súhlasila som a čakala, čo z zaujímavú otázku to dá.

„Koho si pobozka-” bol prerušený Paytonovím hlasom.

„Baby, Jackson už odišiel?” a s tými slovami vstúpil do izby. No myslím, že sme v riti.