Badboy Has Also Heart

19

Po tom incidente s krabicou prešli dva dni. Počas tej doby sme spolu moc nerozprávali, hlavne vďaka tomu, že som sa mu vyhýbala. Väčšina svojho času som totiž trávila u Jacksona alebo s Jess.

Jackson. Nezaslúžim si ho, je na mňa príliš dobrý. Snaží sa o to, aby som bola šťastná, je milý a láskavý. A ja... No ja som sa obšmietala s jeho najlepšom kamarátom, stále behala za ním ak ma volal. Musím to Jacksonovi nejak vynahradiť. Musím sa mu venovať oveľa viac, ako predtým. Je to predsa môj priateľ.

„Brook?” ozval sa jeho hlas. Nachádzali sme sa v jeho izbe, zašli sme k nemu po škole. Vyzeralo to tak, že jeho rodičia si ma dosť rýchlo obľúbili. Nemávali problém s tým, že sem chodím takmer bez ohlásenia, dokonca jeho matka Caroline sama povedala, že som tu kedykoľvek vítaná, že môžem prísť kedy chcem. Dosť ma to potešilo, Caroline a Troy boli veľmi milí ľudia.

„Áno?” odpovedala som mu na otázku, „prepáč, len som sa zamýšľala, čo si potreboval?”

Ľahko sa usmial a pohladil ma po ramene. „Vieš, rozmýšľal som. Kamarátka nás pozvala na dvojité rande. Nepovedala mi meno toho chalana, no je to dnes večer. Napadlo, či by sme tam išli” váhavo sa na mňa zahľadel.

Nebolo by to zlé, možno by som sa trocha uvoľnila. Trávila by som viac času s Jacksonom. Je to dobrý nápad.

„Dobre,” prikývla som, ale spýtala sa ešte jednu otázku, ktorá mi hrala v mysli, „ale ako to myslíš, že 'nás'?” k poslednému slovu som pridala ukazováky.

Nechápavý na mňa zazrel, potom ale pochopil, čo tým myslím. „Nepozná ťa. Vie iba o tom, že mám priateľku. A ona nieje taký typ, aby ťa odcudzovala ako ostatný. Na to môžeš vziať jed” vysvetľoval mi. A ja som mu verila.

Rande bude o ôsmej v nejakej menšej reštaurácii.

Zaujímavé, ako to, že rodičia odišli na dovolenku obrátilo prakticky celý môj život. Stalo sa toľko vecí, ktoré by sa určite nestali, keby tu boli.

S Jacksonom sme sa dohodli, že sa stretneme o pol ôsmej pred mojím domom, príde ma vyzdvihnúť.

Domov som sa vybrala hneď ako sme sa dohodli. Pozrela som sa na čas, bolo päť. Takže mám dve a pol hodiny na prípravu. Chcela som to dnes zvládnuť sama, skúsiť to aj bez Jess. Možno z toho vznikne niečo fajn.

Paytona som doma nenašla, no bola som za to vďačná. Nebudem sa musieť tajne blížiť do svojej izby, aby ma nevidel.

Pozerala som sa do šatníka. Hľadala som niečo vhodné, v čom by som vyzerala dobre, ale zas nie moc odhalene. Do očí mi padli čierne šaty, ktoré boli dlhé maximálne do polovice stehien a bez ramienok. Okamžite som ich vzala z vešiaka a dala ich na seba. Padli ako uliate.

Pamätám si, odkiaľ som to šaty mala. Boli od otca. Dával mi ich k šestnástym narodeninám. Dva týždne na to, ale zomrel. Pri autonehode. Tie šaty som mala naposledy pri jeho pohrebe, odvtedy nie. Prekonala som hlas v hlave, ktorý mi vravel aby som tie šaty vrátila späť do skrine a radšej sa vybrala do kúpeľne.

Šaty som zo seba vyzliekla a vošla do sprchy. Kvapky horúcej vody mi stekali po tele, bolo to osviežujúce a príjemné.

Po sprche som si dala na seba župan a pozrela sa do zrkadla. Usmiala som sa na seba. Zo šuflíka v kúpeľni som si vzala špirálu a rôzne podobné veci. Začala som na seba nanášať trocha make-upu, aby som zakryla vyrážky, ktoré sa mi nedávno vytvorili. Nemávala som vyrážky často, teda takmer vôbec, moja pleť bola väčšinou čistá. No keď k tomu došlo, radšej som to zakryla tým make-upom.

Naniesla som na seba špirálu. Potom som si spravila linku, no poviem vám - bolo to asi na piaty pokus, čo sa mi nejaká dobre vytvorila. Na oboch očiach boli takmer rovnaké, vyzeralo to dobre.

Opäť som sa na seba pozrela, vyzerala som pekne. Vlasy som si učesala hrebeňom a obliekla šaty.

V izbe som sa pozrela na mobil, už bol čas ísť. Vzala som si nejaké čierne lodičky, menšiu kabelku, kde som si nahádzala pár vecí, ktoré budem potrebovať a zišla dole po schodoch.

Ako som otvorila dvere, stál za nimi Jackson, ktorý sa pravdepodobne chystal klopať. Pozdravili sme sa bozkom a nastúpili do jeho auta.

„Čo to vlastne je za reštauráciu?” opýtala som sa ho po pár minútach cesty.

„Neviem ako sa volá, no nie je to nič veľké. Skôr taká menšia skromná reštika” mykol plecami. Mal oblečené čierne jeansy a k tomu biele tričko. „Mimochodom, vyzeráš úžasne” pochválil ma.

Jemne som sčervenala, „Ďakujem, ani ty nie si na zahodenie” obaja sme sa zasmiali nad mojou poznámkou. „Jackson?” vyslovila som jeho meno. Kývol hlavou, aby som pokračovala. „Vieš, nevyzerám tak... No formálne?”

„Nie, vôbec. Veď máš len šaty, čo by bolo na tom formálné? No keby si mala smoking alebo čo, tak to hej. Ale inak nie, vyzeráš úžasne” opäť som mu poďakovala, za to čo povedal. Zdvihol mi náladu, nechystala som si ju zničiť.

Keď sme tam už boli, pred budovou stálo pár ľudí. Očami som pátrala po nejakom páre, ktorý by mohli byť Jacksonovi známy, no nič.

Jackson vzápätí vykročil vred. Nasledovala som ho, aj keď som nevedela kam má namierené. Uvidela som stáť dievča v červených šatách, s očami a vlasmi tej istej farby, ako sú tie moje. Jackson sa s ňou privítal objatím, a potom odstúpil. Tiež sme sa zoznámili. Volala sa Emily, bola v tom istom ročníku ako ja. Výzorovo sme si boli celkom podobné, možno z nás budú kamarátky.

„Tak, koho si si priviedla?” opýtal sa zvedavo Jackson.

„Išiel na záchod, mal by tu ale byť každú chvíľu... Počkať, už je tu” ukázala na chalana, ktorý bol na ceste za nami. Zdal sa mi nejaký povedomý, ale nevedela som rozlíšiť, že kto to je.

„Kámo, to si ty?” zasmial sa Jackson, keď už stál u nás.

„Hej, čo ti poviem” zasmial sa aj on. Ten smiech som poznala, na sto percent.

„Payton?”

Uuuuu, zápletka. Hmmm, už ma tá karanténa začíná pekne srať, dosť sa tu nudím. Taktiež, onedlho výjde na mojom profile ďalšia kniha, veď viete, tá čo som vám ju spomínala. Sledujte a keď výjde, nezabudnite si ju prečítať a hodiť k nej vote.