Badboy Has Also Heart

1

„Deti, ako viete, dnes večer odchádzame na našu svadobnú cestu” prehovorila moja matka u raňajok „preto by som vás chcela poprosiť, aby ste sa správali normálne. Aj keď budeme preč, bude tu vládnuť pár pravidiel” pozrela sa smerom na Erica, ktorý prevzal slovo.

„Áno. S Molly sme sa dohodli na určitých veciach. Keďže spolu bývame a budete po prvýkrát sami, musíte jeden druhého rešpektovať. To znamená žiadne párty, ani nič podobné a ani žiaden alkohol. Snáď sa na vás dokážeme spoľahnúť” chytil mamu za ruku a pozreli sa obaja na nás.

Nažívanie s Paytonom asi nebude najľahšie. On je úplný opak mňa. Badboy, moc hlučný a každý večer má inú, s nikým nechodí. Z jeho úsmevu sa babám podlamujú kolená, samozrejme okrem mňa. Je kráľom školy. Ja som len tichá myška s jednou kamarátkou a to je tak všetko.

„Dobre, a na koľko odchádzate?” spýtal sa Payton. Typujem, že on aj tak tieto pravidlá poruší, no mne je to jedno.

„Na mesiac” mesiac na Dubaji. To by som chcela aj ja.

„No deti, myslím, že je neskoro, mali by sme sa ísť baliť” prehovorila po chvíli ticha mama. Odišli z kuchyne a nechali ma tam samotnú s Paytonom. Stále tomu nemôžem uveriť. Ja a Payton Moormeier sme nevlastní súrodenci a žijeme v tom istom dome. Čo by len dalo za to iné dievča. S radosťou by som jej to dopriala.

Postavila som sa, no v tom ma Payton chytil za zápästie.

„Zlato, dnes večer by som ti radil ostať v izbe a nevychádzať z nej” plesol ma po zadku a pustil moju ruku. Zagánila som na neho, ale napriek tomu sa vydala do svojej izby. Nenávidela som keď to robil. Vždy keď niečo chcel, tak sa takto správal. A keď som na neho čo i len škaredým pohľadom pozrela, čakala ma pomsta. Jedno ráno som napríklad skončila s celou rúžovou hlavou. Keď sa ma Eric a mama pýtali, čo sa mi stalo, musela som si vymyslieť dobrú výhovorku. Od vtedy si radšej od Paytona držím odstup. Viem, že by ma dokázal udrieť alebo niečo horšie. Bojím sa ho, no nikdy som to nikomu nepovedala, a ani sa na to nechystám.

                                ***

Opierala som sa o zárubňu vchodových dverí a sledovala Erica s mamou ako nasadujú do auta. Posledný krát som im zamávala a vydala sa späť dnu. Všimla som si tam Paytona, ktorý spratával všetky krehké veci, ktoré by sa mohli rozbiť.

„O koľkej?” opýtala som sa tichším hlasom.

„Čo o koľkej?” zastavil sa a zahľadel sa na mňa. Bože, to je tak tupý alebo sa na neho len hrá.

„Párty. O koľkej tu budú ľudia” prekrútila som očami a dúfala, že si to nevšimol. Usmial sa a pokračoval v spratávaní.

„Takže si to pochopila. No budú tu o pol hodinu. Byť tebou by som si zobral všetky veci čo potrebuješ a zašil sa v tej izbe” uškrnul sa a ďalej mi nevenoval pozornosť.

Vošla som som do kuchyne, vzala si pár balíkov chipsov, nejakú minerálku a ďalšie sladkosti. Všetko som to vzala do náručia a kráčala hore schodmi. Predtým ako som zavrela dvere som započula snáď zaspíš, no nevenovala som tomu pozornosť.

Sadla som si a vzala som si notebook. Vyhľadala som si After a začala pozerať. Z dola som počula už prichádzajúcich ľudí a hudbu. Zvýšila som si hlasitosť a snažila sa sústrediť na film. Nebolo to práve najľahšie, no dalo sa to zvládnuť.

                                ***

Bola som na konci filmu a začala plakať. Aj keď som to videla po stý krát, stále ma to dojíma. Veľakrát snívam o tom, že by som bola na mieste Tessy. Mať niečo tak úžasne ako Hardin by nechcel málokto.

Išla som si vziať balík servítiek, ale v tom mi niekto vtrhol do izby.  Aj keď na neho svietilo iba svetlo z mesiaca, nevyzeral priateľsky. Určite je to nejaký kamarát Paytona.

„Ahoj cukrík. Teba som tu ešte nevidel” bol slizký. Za sebou nechal otvorené a začal sa ku mne blížiť. Zhodil ma na posteľ a obchmatkával ma. Strčila som do neho, ale nepohlo to s ním.

„Prosím” zafňukala som. Viem, že mi to vôbec nepomôže, ale bola som bezbranná. Keď som už bola zmierená s tým, že skončím znásilnená, niekto ho odsotil a vyhodil izby. Payton.

Postavila som sa, no hneď som to oľutovala. V jeho tvári sa zračil hnev. Zabuchol dvere a blížil sa ku mne. Cúvala som, ale narazila som do steny.

„Kurva, prečo si sa nezamkla?!” vykríkol a kopol do steny. Mykla som sa, ale jeho pohľad bol stále taký istý. Chladný a plný hnevu.

„J-ja neviem” triasla som sa. Určite ma udrie. Zavrela som oči a čakala na to. Čakala som, kým sa jeho ruka stretne s mojou tvárou.