Badboy Has Also Heart

23

„Čo ty a Jaden?” spýtala som sa jej na obede s nemalým úškrnom na tvári.

Všimla som si, že pri vyslovení jeho mena jemne zčervenala. Nadýchla sa a povedala, „Zbližujeme sa. A tým myslím, že sa dosť zbližujeme”.

Vedela som, čo si mám pod tým zmyslom predstaviť. „A čo všetko bolo?” šťuchla som do nej, nech to vyklopí.

„Bozkávali sme sa...” zasnila sa, „Brook, jeho pery sú tak jemné, a tie bozky sú...” prestala som ju ďalej vnímať. Na mysli som mala iba jediné - jeho bozky, ktoré sú vždy tak chtíčové; jeho sladké pery, ktoré chutia po jahodách; jeho dotyky, pod ktorými sa mi podlamujú kolená. A hanbila som sa za to, pretože som týmto myšlienkam nedokázala zabrániť.

„... Jednoducho, on je dokonalý” bolo posledné, čo povedala. A tiež aj takmer jediné, čo som počula.

„Jess,” oslovil ju pri našom stole Jackson, „môžem si ju na chvíľu ukradnúť?” popravde, nemala som náladu sa s ním rozprávať. No nemohla som mu to povedať. Jediný človek, s kým som sa dnes chcela rozprávať, bola iba Jess.

Jackson má odviedol do rohu jedálne. Netušila som čo chce, dúfam, že nič dôležité. Nechcelo sa mi nič riešiť.

„Nevidela si Paytona? Na prvej hodine bol, no potom som ho už nevidel. Vyparil sa, zmizol. Netušíš, kde by mohol byť?” je vidieť, že sa o neho strachoval. Taktiež som sa začala aj ja.

„Neviem,” priznala som, „no skúsim sa po ňom neskôr pozrieť. Keby som ho našla, dám ti vedieť” dala som mu pusu a bežala späť za Jess.

„Čo sa deje?” pozrela sa na mňa.

„Nevie nájsť Paytona. Iba sa ma opýtal, že či neviem kde náhodou je” mykla som plecami. Myslím, že jej dnes v Starbuckse poviem, čo sa medzi mnou a Paytonom udialo. Potrebujem sa o tom s niekým porozprávať, nedokážem to už dlhšie dusiť v sebe. A Jess verím.

„Jess,” nadšene som povedala, „ježiš až teraz mi to napadlo. Dnes po škole ideme do Starbucksu, a nie neberiem ako odpoveď” žmurkla som na ňu. Zasmiala sa a prikývla, potom sme pokračovali ďalej v konverzácii.

„Čo máš teraz?” pozrela sa na mobil, a všimla si, že obed už za dve minúty končí.

„Biológiu” prekrútila som očami. Spomenula som si, že ako partnera na biológii mám Paytona, dúfam, že sa ukáže.

„Jaj fakt! Veď tú máme spolu” zvýskla Jess. Očkom som si všimla, že zazerá na Jadena, teda, obaja na seba pozerali na vzájom. Divím sa, že zostali len u bozkávania.

Minútu po tom sme vykročili ku skrinkám, kde sme si vybrali vhodné učebnice. Spoločne sme aj odkráčali do triedy, kde sme sa ale už rozdelili, pretože sme mali rôzne dvojice.

Keď hodina začala, Payton tu stále nebol. Trocha som posmutnela, pretože budem pracovať sama, no musím sa s tým asi zmieriť.

Učiteľka nám tentoraz zadala pokyny z učebnice, našťastie, dnes nič nemusíme rozrezávať.

Absolútne som nič nevšímala, no to sa zmenilo vo chvíli, keď učiteľka vyslovila jeho meno. „Pán Moormeier, som vďačná, že ste sa uráčil dôjsť” sarkasticky poznamenala Holdová. Ako inak, Payton len prevrátil očami a vykročil smerom ku mne. Srdce mi začalo búchať ako o závod, no snažila som sa nedať to najavo.

Sadol si vedľa mňa, no ja som bola stále zaujatá svojimi cvičeniami. Dobre teda, len som sa o to pokúšala, pretože on nedokáže pôsobiť bez toho, aby zaujal pozornosť.

„Čo máme robiť?” šťuchol mi do pleca, ktoré po jeho dotyku začalo horieť.

Neodpovedala som mu, len som ho ignorovala. Jeho vina, nemuselo to byť až takto hrozné. Zapríčinil si to sám, keď sa mi vtedy vyhrážal.

Zopakoval to isté ešte raz, no stále som mu neodpovedala. Keď ho to so mnou zrejme prestalo baviť, otočil sa na dvojicu za nami. Bola tam jedna z roztlieskavačiek, a ja som si nemohla nevšimnúť, ako po ňom zazerá. Bohužiaľ, všimla som si, že Payton na ňu tiež hádže očkom. Nechcela som si to priznať, no začala som žiarliť.

Po zvyšok hodiny som bola ticho. Nemala som ani najväčšiu náladu sa s ním rozprávať, napriek tomu sa ale stále snažil začať konverzáciu. Našťastie som ho úspešne odignorovala.

***

S Jess sme už sedeli v Starbuckse a popíjali naše nápoje. Vychutnávala som si svoje dúšky karamelového frappuccina, zatiaľ čo ona pila jej Latte Machiato. Pripravovala som sa pomaly na to, že jej práve poviem, čo sa medzi mnou a Paytonom dialo, deje. Dopriala som si posledný dúšok ešte predtým, ako som otvorila ústa a vydala z nich prvú hlásku.

„Jess, musím sa s tebou o niečom porozprávať” oslovila som ju vážnym tónom.

„Prehoba, len mi nehovor, že si tehotná!” vykríkla na takmer celú kaviareň; väčšina hláv sa ku nám otočila. Zasmiala som sa, ale opäť začala rozprávať.

Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu. „Nie, Ježíši. Ide tu o niečo iné...” dlane sa mi začali potiť, netušila som, že táto konverzácia bude až tak moc stresujúca. „Ide tu o mňa a,” na chvíľu som sa odmlčala, „Paytona,” pozrela sa na mňa ako na zjavenie, no počúvala. Začala som rozprávať úplne od začiatku. Nič som nevynechala, rozprávala som jej celý príbeh. Pozorne počúvala a prikyvovala na všetko čo som povedala.

„Ja... Brook, neviem čo ti mám na to povedať. Ale mám jednu otázku, ktorá má zaujímala počas celého tohto rozprávania; ako si sa u toho cítila?”