Badboy Has Also Heart

10

Ešte raz som sa na seba pozrela do zrkadla, musela som sa usmiať.

„Vyzeráš nádherne” pochválila ma Jess s úsmevom na tvári. To ona toto všetko vytvorila. Myslím tým, ona môže za to ako vyzerám.

„Všetko len vďaka tebe. Si moja čarovná víla” zasmiala som sa, ale keď som sa pozrela na čas, znervóznela som. Jackson tu má byť už o desať minút.

„Vieš ty čo? Čo keby som mu povedala, že som chorá? ” začala som sa vykrúcať. Jess nadomnou pokrútila hlavou, a povedala.

„Brook, z tohoto sa už nevyvlečieš. Neviem, čo máš za problém. Vyzeráš úžasne”

Ešte raz som sa prezerala v zrkadle. Modré šaty priliehajúce k postave, tmavohnedé vlasy voľne rozpustené a čierne topánky na opätku. Toto sa na mňa nepodobalo. Bola to nová časť mňa, ktorú som začínala poznávať.

„Čo keď niečo pokazím?” pozrela som sa na ňu s psími očami.

„Zlato, jediné čo môžeš pokaziť je to, ak sa v tej reštaurácii budeš správať ako prasa, zničíš si make-up a zašpiníš si šaty jedlom” rozosmiala sa, aj keď som vedela, že to myslí vážne.

„Ďakujem” vzala som si kabelku a s Jess po boku som kráčala dolu.

„Hneď ako dojdeš, tak mi zavolaj” oznámila mi ešte pred odchodom.

Po jej odchode som sa otočila, načo sa mi naskytol pohľad na Paytona. Stál tam bez slov a hľadel na mňa ako na zázrak.

„Takže ty naozaj ideš?” povedal otráveným hlasom, aj keď som vedela, že to tak nemyslí. Aspoň som si to myslela.

Na otázku, ktorú mi položil si zrejme odpovedal sám, keď sa z vonka ozvalo trúbenie auta. Vykukla som von oknom, a nestál tam nikto iný, ako Jackson.

Vo chvíli, keď som položila ruku na kľučku a chystal sa odísť, ma zastavila Paytonova ruka na zápästí. „Nevráť sa neskoro” povedal bez emócií, „A dávaj si pozor” dodal k tomu.

„Neboj, budem” uistila som ho, načo ma pustil a ja som konečne vyšla z dverí.

„Ahoj” pozdravil sa. Zrak som z mojich rúk premiestnila do jeho očí.

„Ahoj” zopakovala som, snažiac sa nečervenať. Vyzeral božsky. Ten oblek mu padol ako uliaty, akoby ho vystrihli z časopisu. Na malý moment som sa ale zamyslela - do akej reštaurácie ideme, keď máme byť takto nóbl oblečený?

Zrejme čítal moje myšlienky, keďže mi na ne odpovedal. „Ideme do časte Downtown a tam je reštaurácia The Palm, majú to tam vraj fakt super” Jackson mi otvoril dvere ako pravý gentleman, čo mi spôsobilo radosť.

„Downtown? To v LA existuje?” zrejme ma Jackson oboznámil s novým miestom v LA. Nebola som cestovateľský typ, ani po meste. Niet divu, že som to tam nepoznala.

„Hej, je to dvadsať minút cesty” naštartoval auto, pričom sa z motoru ozval zvuk ako šelma.

„No dobre” sledovala som cestu pred sebou a obdivovala krajinu počas zapadania slnka. Ľudia v našom veku behali vonku po skateboardoch, venčili psov, rozprávali sa s kamarátmi. Ostatní ľudia začali chodiť domov s rodinami, či sa vracali z práce. Bolo to úžasné pozorovať ostatných ľudí, vždy ma to bavilo.

„Tak” prehovoril Jackson, „povedz mi o sebe niečo” vyzval ma. Zrak som upriamila na neho, ale on sledoval cestu pred nami. No videla som, že kútikom oka na mňa sem -  tam pozrie.

„A čo také by si chcel počuť?”

„Čo máš rada, čo robíš vo voľnom čase. Jednoducho všetko” zasmiala som sa nad ním, aký bol milý.

„Tak, milujem pozerať filmy a seriáli. Rada čítam romantické knihy a občas aj detektívky. Som veľmi citlivý človek a milujem jedlo. Nie som moc sociálne založený typ, stačí mi Jess, jediný človek, ktorému sa môžem vyspovedať. A to je asi všetko, čo ty?”

„Milujem jazdy autom, kecanie a hranie futbalu. V tom jedle sa asi zhodnem aj s tebou” zasmial sa.

„To nebolo moc dlhé” podpichla som ho. „Prečo si ma vlastne pozval?” videla som, ako na chvíľu znervóznel, napriek tomu ale odpovedal kľudným hlasom.

„Nepáčilo sa mi, čo ti robia. Nemajú na to dôvod” to len kvôli tomu? „Samozrejme, si aj naozaj pekná a milá. Už nejaký čas som sa na to chystal, len nikdy som sa neodvážil”

„Vďaka” vyčarila som úsmev a sčervenela. „Nikdy mi nikto nepovedal niečo tak pekné” zahľadela som sa mu do očí, ktoré boli premiestnené na ceste pred nami.

„Ver mi, tieto komplimenty budeš dostávať v najbližších dňoch stále” usmial sa. Tým myslí, že sa budeme častejšie výdavať? Bolo by to fajn.

Po zbytok cesty sme už neprehovorili.

Pri reštaurácii som vypulila oči. To bola naozaj luxusná reštaurácia, naokolo všade drahé autá či ľudia v smokingoch.

Vstúpili sme dnu, kde nás s úsmevom privítala recepčná. Zaviedla nás k nášmu stolu, kde nám podala jedálničky a povedala, že čašník tu bude o chvíľu.

Očami som behala po jedálničku v snahe nájsť aspoň jedno jedlo, ktoré neprekračuje normálnu cenu. No nebolo to možné. Za všetko si pýtali až moc veľa.

„Jackson” šepla som jeho smerom. Obrátil na mňa zrak a čakal, čo poviem. „Je tu všetko drahé. Nemôžem si z toho nič vybrať”

„Vyber si čo len chceš, na ceny sa nepozeraj. A myslím to vážne” pohrozil a opäť sa obrátil na jedálniček.

Nebola som moc rada, no aj tak som si z toho jedálničku vybrala obyčajný steak s nejakou omáčkou a prílohou.

Jedlo nám dorazilo o pár minút, a na to, že je to tak drahé, musím povedať, že je to aj skvelé. Vyzeralo to tak, že aj Jacksonovi chutí, keďže sa toho nevedel nabažiť.

„Odkiaľ si na toto všetko vzal?” dávala som si posledné sústo, Jackson takisto.

„To nerieš. Netráp sa s tým, vážne” odpovedal, na čo k nám prišiel čašník, priniesol účet, kde Jackson zaplatil kreditkou.

***

„Ďakujem za dnešní večer” usmiala som sa. Prikývol a priblížil sa ku mne. Chystala som sa ho objať, lenže sa naklonil, čím sme sa pobozkali. Bol to teplý a jemný bozk, nežný. Jeho pery boli trocha popraskané, ale bolo to príjemné. Nebol to ale taký bozk, ako s Paytonom. Aj keď som bola v ten čas dosť opitá, tú chuť nedokážem dostať z hlavy.

Odtiahol sa, ale usmieval sa doširoka. Neudržala som sa, preto som sa musela usmiať tiež. „Dobrú noc” odzdravil, nastúpil do auta a odišiel preč.

Otočila som sa na odchod, v dverách ale stála postava. Nebolo ju dobre vidieť, lebo bola tma, tak som pristúpila o niekoľko krokov bližšie, aby som zistila, že kto to je. Keď som mu uvidela tvár, bolo v nej vidieť, že nás celú dobu sledoval. Payton.