𝓞𝓷𝓮 𝓭𝓪𝔂 𝓬𝓱𝓪𝓷𝓰𝓮 𝓮𝓿𝓮𝓻𝔂𝓽𝓱𝓲𝓷𝓰

1. Prvé stretnutie

Zobúdzam sa na zvuk budíka. Je 7 hodín ráno. Začína sa nový deň ale vlastne rovnaký ako dni pred ním.

Volám sa Rose. Žijem v Busane so svojimi rodičmi. Mám 17 rokov a navštevujem školu XXX.

Môj každý deň je ako nočná mora. Na šikanu v škole som si už však zvykla. Okrem rodičov nemám nikoho. Za celý svoj život som mala jediného kamaráta. No po tom ako sa jeho rodičia rozviedli a on sa presťahoval z mesta sme stratili kontakt. Bolo to dávno, neviem si už ani spomenúť ako vyzeral.

Jediné čo ma upokojovalo bolo to, že dnes je posledný deň pred letnými prázdninami. Keď zazvonil zvonček po poslednej hodine, všetci zutekali zo školy. Ja som si pomaly zbalila veci a pobrala sa domov. V snahe, že sa ostatným vyhnem.

Prišla som si domov rýchlo pobaliť veci, predtým ako sme vyrazili na dovolenku. O dve hodiny som už sedela v lietadle smerom do Tokya. Keď sme dorazili vybrali sme sa do hotela. Zložili sme si veci a ja som sa vybrala na obhliadku mesta.

Keď som prechádzala cez most mladý pár ma poprosil aby som ich odfotila. Chlapec bol vysoký, mal hnedé vlasy a krásne modré oči. Dievča vedľa neho bolo nízke s blond vlasmi a hnedými očami. Spravila som im pár fotiek a pomaly som sa vybrala späť do hotela.

Neskôr večer som znova stretla ten pár z mosta, sedeli na chodbe na lavičke. Dievča sa vybralo na záchod, rovnako ako aj ja. Keď som zabočila do uličky smerom k záchodom videla som to dievča bozkávať sa s iným chlapcom. Bola som v šoku, bolo mi ľúto jej priateľa. Vyzeral ako milý chlapec a myslím si, že toto si nikto nezaslúži. Vrátila som sa späť k lavičke kde sedel.

,,ako sa voláš?'' rýchlo som sa pýtala.
,,Mingi" odpovedal mi zmätene.
Schmatla som ho za ruku a ťahala za sebou.
,,Čo to robíš?'' spýtal sa ma ,,kam ma to ťaháš?"
,,Poď prosím so mnou," poprosila som ho, ,,musím ti niečo ukázať."

Keď sme zabočili do uličky tý dvaja sa ešte stále bozkávali.
Mingi sa na mňa pozrel: ,,Ďakujem ti, keby si mi to neukázala, neviem dokedy by ma ťahala takto za nos."

V tom sa obaja pozreli naším smerom. Dievča sa tvárilo šokovane. Rozbehla sa naším smerom. Mingi sa otočil a kráčal preč. Dievča utekalo za ním. Cítila som sa zle pre toho chlapca. Ako sa asi mohol cítiť v takejto chvíli. Bolo mi ho strašne ľúto. Zranil ho niekto komu veril.

V tom som si všimla, že chlapec, ktorý pozeral za tým dievčaťom ako uteká preč za Mingim sa vybral mojím smerom.
Už, už som sa išla otočiť a utiecť, keď som začula chrapľavý hlas: ,,Stoj! Kamže si sa vybrala?"
Otočila som sa späť. Bol celkom pekný, mal tmavo hnedé vlasy, rovnako ako aj oči. Mohol byť vysoký tak 1,85m.

,,Volám sa Sehun." prihovoril sa mi.
,,Rose." slušne som sa predstavila.
,,Čo si myslíš, že robíš?'' opýtal sa znova chrapľavým hlasom, ,,prečo sa miešaš do cudzích vecí?"
,,Bola zadaná." odpovedala som rýchlo.
,,Myslíš si, že som to nevedel?" opýtal sa ma naštvaným tónom.
,,Ty si to vedel?" vystrelilo zo mňa, ,,to je odporné!"
,,Keď už kvôli tebe odišla" podišiel bližšie ,,chceš dokončiť ty, to čo ona začala?"

Vyzeral naštvane. No skôr než stihol niečo ďalšie povedať zbadala som svojho otca. Odpadol mi kameň zo srdca. Bála som sa čo by mi bol schopný urobiť. ,,Oci'' skríkla som a rozbehla sa k nemu. Sehun sa ešte obzrel a pobral sa preč.