𝓞𝓷𝓮 𝓭𝓪𝔂 𝓬𝓱𝓪𝓷𝓰𝓮 𝓮𝓿𝓮𝓻𝔂𝓽𝓱𝓲𝓷𝓰

52. Koniec

Taeyong 

Počas ďalšej prestávky
som sa stavil v triede, do ktorej chodil Sehun. Boli tam len Jungkook, Jimin, Johnny a Taehyung tak som sa ich opýtal či nevideli Sehuna. Pokrútili hlavami, že nie tak som vyšiel z triedy.
Zbadal som Sehuna, ktorý práve mieril k triede. Tak som ho počkal za dverami.

,,Ahoj" no on sa mi neodzdravil
,,chcem sa baviť o Rose."
Keď som povedal slovo Rose zastal. Otočil sa ku mne.

,,Daj Rose pokoj!" začal na mňa kričať
,,Ticho, iba upútavaš pozornosť." zahučal som na neho ,,chcem jej pomôcť spomenúť si a myslím, že ty budeš najlepšia pomoc."

Nepovedal nič. Čakal aby som pokračoval.

,,Myslím si, že keď jej budeme pomáhať obaja spomenie si na všetko a na všetkých aj na teba."
,,Prečo by si to pre mňa robil?"
,,Ako ospravedlnenie za všetko a nerobím to len pre teba. Rose mám rád a chcem aby si pamätala všetko. Viem, že ju ubíja, že si nikoho nepamätá."
,,Samozrejme okrem teba." Sehunovi očividne vadilo, že si Rose pamätá iba mňa.
,,Pamätá si ma, pretože som bol s ňou pri tej nehode.Bol som posledný koho videla a zachránil som ju."

,,Chcem aby si mi povedal miesta kde si s ňou bol. Niečo čo by jej mohlo pomôcť."
,,Ja ju tam vezmem."
,,S tebou teraz nikam nepôjde. Jediný komu verí som ja. Povedz mi miesto kde ste boli spolu a zajtra o tretej tam buď, prinesiem ju."

Povedal mi o nejakom mieste, že prídem k lúke a mám ísť po značkách na stromoch. Nechá mi tam indície aby som sa tam dostal.

,,Dobre tak zajtra o tretej"

Vrátil som sa späť do triedy a sadol si k Rose. Bola to posledná hodina. Trvala nekonečne dlho.

Rose

Po poslednej hodine sme si zbalili veci. Taeyong vzal tašku. Mali sme v nej veci obaja, aby nemusel nosiť dve.
Zdvihol ma na ruky a odniesol k autu. Nasadol si a zviezli sme sa k cukrárni. Vošli sme dnu a dali si zmrzlinu.

O hodinku sme už boli doma. Sedeli sme v obývačke. Ja som čítala knihu boy from the forest a Taeyong May I kiss you. Nevedela som, že chlapci čítajú aj takéto knihy. Strávili sme takto celé poobedie. Večer ma vzal Taeyong do izby, položil ma na posteľ.
Zaspala som asi sekundu nato. Bola som unavená aj keď neviem z čoho keď ma celý deň nosil na rukách.

Ráno som vstala znova na Taeyongov budík ale dnes na neho vstal aj Taeyong. Pomohol mi so všetkým rovnako ako včera.

O pol hodinu už sme sedeli v aute smerom do školy.

,,Po škole pre teba mám prekvapenie." -Taeyong
,,Aké? Nemám rada prekvapenia"
,,Budeš musieť počkať."

Fakt som nenávidela prekvapenia. Nevedela som sa dočkať. Aspoň že hodiny ubehli rýchlo. Po škole ma vzal Taeyong predtým prekvapením ešte na zmrzlinu. Asi to bude náš každodenný rituál.

Zastavil autom na lúke. Neviem prečo ale zdala sa mi povedomá. No nevedela som si spomenúť. Vyskočila som z auta skôr ako stihol Taeyong vystúpiť. Šmykla som sa, spadla som a udrela som si hlavu o auto. Auuuu

Sehun

Stál som pri vodopáde. Dúfam, že si Rose spomenie. Už to nezvládam. Nepobozkal som ju už niekoľko dní. Tak veľmi mi chýba.

Niekto na mňa zozadu skočil. Pozrel som sa za seba. Bola to Rose.

Rose

Vyskočila som na Sehuna. Bola som k nemu strašne odporná. Ľutujem to.
Áno, spomenula som si. Spomenula som si na všetko, keď som spadla a udrela si hlavu. Vstala som objala Taeyonga a on mi povedal, čo nachystali zo Sehunom. Vzal ma za ním a som tu.

,,Sehun" objala som ho keď sa otočil
,,Spomenula si si?" pozeral na mňa Sehun
,,Áno"
,,Konečne ťa môžem pobozkať."

Pritiahol si ma k sebe a začali sme sa bozkávať.

,,Hmmm" pripomenul sa Taeyong

Odtiahla som sa od Sehuna a pozrela na Taeyonga.

,,Ďakujem ti Taeyong" -Sehun
,,Ja som nič nespravil, Rose bola taká nadšená z prekvapenia, že rovno sadla na zadok" smial sa

Pozrela som sa na svoj zadok, ktorý bol celý od blata. Skočila som k Taeyongovi a začala ho za výsmech biť.

Donútila som tých dvoch sa uzmieriť. Taeyonga mám radšej ako brata a Sehun je predsa môj priateľ. Nemôžu sa nenávidieť.

Odviezli sme sa späť domov.

,,Tak ja sa už vrátim domov, keď si všetko pamätáš."

Prikývla som. Pomohla som mu zbaliť sa. Sehun bol s nami. Vyšli sme k autu, do ktorého si Taeyong vložil kufor. Objala som ho.

,,Ďakujem ti za všetko Taeyong"
,,Nemáš začo Rose" usmial sa ,, a nezabudni zajtra sa vidíme v škole, ešte stále som tvoj spolusediaci" uškeril sa.

Keď Taeyong odišiel, vrátili sme sa späť do môjho domu. Len tak sme spolu ležali na posteli a pozerali televízor.

,,Chýbalo mi to"-Sehun
Usmiala som sa na neho a objala ho. Keď sme dopozerali film, odskočili sme k nemu domov pre jeho veci.

Pred domom stál Taeyong.

,,Konečne si tu" -Taeyong
,,Čo tu robíš? -Sehun
,,Mohol by som zostať u teba kým si nájdem nový byt?"
,,Čo sa stalo?"
,,Mama zistila, že sa s tebou bavím a vybavila aby ma vyhodili z bytu. Nemám kam ísť."
,,Dobre,môžeš."

Taeyong býval u Sehuna. Ja som si na všetko spomenula. So Sehunom sme spolu až doteraz. Mám skvelých kamarátov Taeyonga, Jungkooka, Taehyunga, Jimina, Johnnyho, Mingiho a Wooyounga. Som šťastná, že som ich stretla a že sú so mnou vždy keď ich potrebujem. Ešte viac ma teší, že Sehun a Taeyong sú teraz vážne ako bratia. Taeyong je totiž ako brat aj pre mňa. Týmto končím svoj príbeh. Dúfam, že sa vám páčil. S pozdravom Rose.

Dúfam, že sa Vám môj príbeh páčil. Budem rada ak mi dáte vedieť čo sa vám páčilo a čo naopak nepáčilo.
Kim Song Bin💙🖤

Ak sa vám môj príbeh páčil môžete si prečítať aj môj druhý príbeh, ktorý som začala písať a volá sa Rivals.