𝓞𝓷𝓮 𝓭𝓪𝔂 𝓬𝓱𝓪𝓷𝓰𝓮 𝓮𝓿𝓮𝓻𝔂𝓽𝓱𝓲𝓷𝓰

50. 😔💕

Na druhý deň som vstala a Taeyong už sedel vedľa mňa a držal mi ruku.

Prišiel do izby doktor a povedal mi, že až na zlomenú nohu a amnéziu nemám žiadne iné následky po nehode. Čiže zajtra smiem ísť domov.
Zajtra je pondelok mám ostať ešte doma. S Taeyongom sme sa dohodli, že v utorok už pôjdem do školy, lenže som na vozíku kvôli zlomenej nohe. Sľúbil, že tam pôjde so mnou a prestúpi na moju školu do mojej triedy aby mi vedel pomáhať.

Sehun

Bola už nedeľa a ja som stále Rose nikde nenašiel. Včera večer som sa rozprával s Jungkookom. Vypočul som si ho a všetko mi vysvetlil. Mal som ju počúvať, keď sa mi to snažila vysvetliť. Teraz sa o ňu bojím, nezdvíha mi telefón a nie je ani doma. Jungkook ju takisto hľadal, snáď sme už boli všade možne a dokonca ani jemu nezdvíhala telefón.

Fakt už neviem čo mám robiť. Asi zošaliem.

Taeyong

Sedel som vedľa Rose. Donútil som ju aby ešte spala. Môže jej to pomôcť.

O dve hodinky vstala. Pozrela sa na mňa so strachom v očiach a keď zbadala, že som pri nej vydel som tú úľavu v jej očiach.

,,Zajtra ťa vezmem domov a zostanem tam s tebou aby som sa o teba postaral. Dokonca som už vybavil aj tú školu. Od pondelka sme spolužiaci."

Sadla si a objala ma. Pre mňa to bolo to najlepšie čo mi mohla dať. Mám ju veľmi rád, spravil by som pre ňu čokoľvek.

Zvyšok dňa sme pozerali televízor. Večer sme si ľahli a obaja zaspali.

Ráno, keď som vstal, Rose ešte spala. Začal som jej baliť veci. Keď som mal zbalené všetky jej veci, začal som si baliť svoje veci. Práve keď som mal všetko zbalené zobudila sa.

Chcela sa prezliecť. Odišiel som z izby.

,,Taeyong." zakričala mi.

Vbehol som okamžite dnu, myslel som si, že sa jej niečo stalo. Keď som sa na ňu pozrel bola iba v gaťkách. Preboha. Otočil som sa.

,,Musíš mi pomôcť, neviem si obliecť nohavice."

Otočil som sa späť. Preboha veď je iba v gaťkách. Podišiel som k nej a začal jej na nohy naťahovať nohavice. Pri stehnách som prestal. Nemohol som. Už by som sa nedokázal pri nej naďalej ovládať. Pomohol som jej vstať. Oprela sa o mňa a obliekla si nohavice. Pomohol som jej sadnúť späť na posteľ. Vzal som kufre a šiel som ich zaniesť do auta. Vrátil som sa ešte po Rose. Posadil som ju na vozík a dotlačil až k autu. Posadil som ju do auta a zložil vozík, ktorý som následne vložil do auta.

Odviezol som ju domov.

Rose

Taeyong ma odviezol domov. Vzal ma na ruky a odniesol do mojej izby, kde ma položil na posteľ a utekal do auta pre kufre.

Vrátil sa aj s kuframi v ruke.

,,Kde sa môžem zložiť ja?"
,,Mohol by si ostať so mnou tu?"

V izbe som mala svoju manželskú posteľ a ešte jednu menšiu ale dostatočne veľkú pre Taeyonga.

,,Samozrejme" usmial sa. ,,čo len chceš"
,,Ďakujem"
,,Do tej skrine si môžeš vyložiť šaty." ukázala som na prázdnu skriňu.
,,Dobre"

Zložil si kufer na zem a vykladal si z neho veci. Ťažko tam mal niečo čo bolo inej farby ako čiernej alebo bielej ale jeho štýl sa mi páčil.

Keď mal vyložené veci spýtal sa ma či sa smie ísť okúpať. Prikývla som. Veď aj o seba sa musí starať.

Sedela som v izbe nejakých sedem minút, keď sa začali otvárať dvere. Tak Taeyong je fakt rýchli.

Lenže to nebol Taeyong, toho chlapca som nepoznala. Vyzeral celkom dobre.

Keď ma zbadal na posteli pribehol ku mne a objal ma. Ja som ho odstrčila.

,,Čo to robíš?"
,,Objal som ťa"
,,Kto vlastne si? A čo tu robíš?"
,,Rose prosím nerob mi to"

Nahol sa ku mne, že ma ide pobozkať.

,,Taeyong!"začala som kričať

Odtiahol sa a mal prekvapený výraz tváre.

Taeyong vbehol do izby iba v boxerkách. Myslím, že sa nestihol obliecť, pretože som zakričala.

Sehun

Chcel som ju pobozkať. Chcel som byť s ňou a ona zakričala meno Taeyong. A Taeyong v tej sekunde vbehol do izby. Čo to má do pekla znamenať.
Skočil ku nej k posteli a ona ho objala.
Myslel som si, že ho zabijem.

Prišiel som k nemu a vrazil mu jednu bez rozmýšľania.

,,Prestaň!" kričala na mňa Rose ,,neviem kto si ale vypadni odtiaľ!"
,,Teraz sa budeš tváriť, že nevieš kto som?"
,,Má amnéziu ty debil. Pamätá si len mňa." -Taeyong

Chcel som k nej rýchlo priskočiť ale vystrčila pred seba ruku.

,,Nepribližuj sa ku mne." zháčila sa ,,síce neviem kto si ale keď si udrel Taeyonga nemôžeš byť nikto dobrý. Vypadni odtiaľ!"

Vyhodila ma. Povedala mi aby som vypadol. Otočil som sa a odišiel. Ona si ma nepamätá. Pamätá si toho debila Taeyonga. To som bol taký nedôležitý v jej živote, že si pamätá len Taeyonga?

Rose

,,Si v poriadku Taeyong?"
,,Áno, iba malý škrabanec"

No z pier mu tiekla krv.

,,Prines mi lekárničku, aspoň ti to vyčistím." bolo mi to ľúto ,,je v kúpeľni pod umývadlom."

Vstal a šiel po lekárničku, vrátil sa s ňou v ruke. Podal mi ju. Naznačila som mu rukou nech si sadne ku mne. Posadil sa chytila som mu tvár a čistila som mu ranu na kútiku pier.

,,Kto to bol?" spýtala som sa. Chcela som vedieť kto bol ten kto ho udrel.
,,Môj brat a tvoj bývalí priateľ."
,,Preboha, čo je to za človeka keď udrie svojho brata. Ako som mohla chodiť s niekým takým." čudovala som sa.

Taeyong už nepovedal nič, asi mu nebolo príjemné sa o tom baviť.

Ošetrila som mu ranu a poskladala veci z lekárničky naspäť do kufríka. Taeyong ju odniesol späť do kúpeľne. Vrátil sa a sadol si ku mne.

,,Čo hovoríš na nejaký film?" opýtala som sa ho.
,,Jasné. Čo si pozrieme?"
,,Neviem, vyber niečo ty."
,,Máš tu popcorn?"
,,V kuchyni, posledná skrinka od dverí"

Zdvihol sa a odišiel do kuchyne. Počula som mikrovlnku, našiel ho. Vrátil sa s dvoma miskami pukancov a zapol nejaký film. Bol celkom zaujímavý. Za ním sme si pustili ešte jeden. Ani neviem koľko sme ich pozreli alebo kedy som zaspala.