𝓞𝓷𝓮 𝓭𝓪𝔂 𝓬𝓱𝓪𝓷𝓰𝓮 𝓮𝓿𝓮𝓻𝔂𝓽𝓱𝓲𝓷𝓰

3. Neujdeš

Chvela som sa. Čo odo mňa chce? Prečo ma nenechá byť? Srdce mi išlo vybuchnúť. Mala som strach. Naháňal mi strach a on len stál, pozeral mi do očí a držal ma pri stene. Bez šance na útek. Nemala som ho ešte viac provokovať. Preklínala som samú seba.

Stále bolo ticho. Len na mňa pozeral. Bála som sa ozvať. Z ťažkosťou som aj dýchala, nie to aby som ešte rozprávala. No ruka ma už priveľmi bolela a on nepovoľoval. Po chvíli sa konečne ozval:

,,Čo s tým urobíme?" spýtal sa s úškľabom.

Necítila som z neho hnev, ani v očiach som mu nevidela toľko hnevu ako predchvíľou. To ma znepokojovalo ešte viac. Čo s tým urobíme? V hlave sa mi prehrávala jeho otázka.

,,Hm?" pripomínal nedočkavo.
,,S čím?" spýtala som sa konečne.
,,Som kvôli tebe celý mokrý." znova ten blbý úškľab ,,čo s tým hodláš urobiť?"
,,Môžem ti dať suché šaty.'' odpovedala som zo strachom.
,,To môžeš ale myslíš si, že to bude stačiť?'' opýtal sa s posmechom.
,,Č-čo potom ch-chceš?'' koktala som.
,,Čo si ochotná mi dať?''
,,Vyperiem ti tieto šaty a dám ti zatiaľ suché!" odvrkla som
,,Teraz!'' prikázal.
,, Teraz?" bola som vydesená.
,,Kde máš izbu?'' pýtal sa.
,,Ja-ja" znova som koktala.
,,Zober ma tam!'' prikázal ,,nemáš inú možnosť."

Nevyzeral, že žartuje. Mne v momente prestalo srdce biť. Čo mám robiť? Ako ujdem? Čo ak mi niečo urobí? V hlave sa mi prehrávali scény ako ujsť ale držal mi ruku tak pevne, že som nemala šancu.

Vyzeralo to ako by čítal moje myšlienky a odpovedal mi na ne.

,,Neujdeš mi," smial sa ,,nemáš inú šancu."

Vyzeralo to, že vážne nemám inú šancu.

,,Môžeš ma pustiť?" opýtala som sa ,,urobím to."

Keď ma pustí začnem utekať a kričať o pomoc.

Pustil mi zápästie, už som chcela začať utekať keď mi chytil ruku. Som v háji. Je so mnou koniec.

,,Len pre istotu." povedal.

Ako by mi čítal myšlienky.