Obyčajný a nudný život? To sa Rose stať nemôže. Život dievčata z Busanu, ktoré zažíva šikanu každý deň. Výlet do Tokya však všetko časom zmení. Pre Rose začína nový život. Chvíľami lepší a chvíľami trpkejší. Začítajte sa do jej príbehu. ❣️🖤
Kim Son...
Vstala som. Sehun tu nebol. Kam odišiel? Vstala som a chcela som vyjsť z izby. No bola som nahá. Včera ma po tom no tom... vyniesol hore na rukách a ja som si nevzala svoje šaty. Čo si mám obliecť? Otvorila som Sehunovu skriňu a vybrala si čierne tričko. Obliekla som si ho a siahalo mi až po stehná. To by malo stačiť. Vyšla som z izby.
Niečo tu nádherne voňalo. Vošla som do kuchyne a Sehun stál za sporákom. Robil lievance. Wau, vážne dokáže všetko.
Otočil sa a zbadal ma. Premeral si ma pohľadom. Vykročil smerom ku mne. Objal ma.
Pobozkal ma na vlasy a zašepkal: ,,Si nádherná. Hlavne v mojom tričku."
,,Vonia to tu úžasne." žasla som. ,,Sadni si a najedz sa." podal mi lievance.
Chutili skvelo. Boli sladké a s kúskami ovocia. Sehun sa vrátil k vareniu. Ešte aj pri varení vyzeral okúzlujúco.
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
,,Poď sa najesť. Ja to dorobím." Otočil sa, dal mi pusu a šiel sa najesť. Postavila som sa k lievancom a začala som robiť poslednú várku.
Objal ma zozadu a dal mi pusu na krk. Fakt sa pri ňom skôr či neskôr roztopím. Je taký sladký.
Zazvonil mi telefón. Bol to Wooyoung. Sehun mi pozeral na displej a asi si prečítal kto mi volá. Zdvihla som.
Ja:Ahoj Woo:Ahoj, ako sa ti darí? Ja:Dobre a Vám? Ako sa máte? Woo:Už sme sa celkom zabývali, nie je to až také zlé. Rozmýšľali sme, že sa za tebou zajtra zastavíme. Chýbaš nám. Len nevieme ešte kde by sme spali. Ja: Aj vy mi chýbate. Môžete ostať na noc aj u nás. Rodičia nebudú mať nič proti. Woo:Fakt? To je super. Tak potom sa vidíme zajtra? Ja:Áno, teším sa na Vás. Woo:Aj ja sa na teba teším. Idem povedať Mingimu aby si zabalil kufre a zajtra prídeme.
Šťastie, že máme od zajtra v škole voľno kvôli rekonštrukcii budovy. Položila som telefón. Sehun na mňa ešte stále pozeral.
,,S kým si volala?" pýtal sa ako keby to nevedel. ,,S Wooyoungom. Ten čo si ho v lete chcel zbiť. On a Mingi, ten druhý s ktorým si sa bil prídu zajtra za mnou." ,,Môžete ostať u mňa, rodičom to nebude vadiť." opakoval po mne
Začala som sa smiať.
,, Teším sa na vás. Aj vy mi chýbate." pokračoval. ,,Ty žiarliš." smiala som sa. ,,Zajtra budem spať u teba aj ja." pozeral na mňa vážnym pohľadom.
Nemohla som sa prestať smiať.
,,Naposledy keď si ich chcel oboch zbiť a Mingiho si aj udrel." ,,To chcem aj práve teraz." ,,Môžeš ostať s nami, keď sa budeš správať slušne a nebudeš na nich zlý." ,,Dobre."
Mám pocit, že aj keby som mu kázala vyskočiť z okna, spravil by to len aby mohol byť zajtra s nami. Musím uznať, že keď žiarlila bol zlatý.
