Obyčajný a nudný život? To sa Rose stať nemôže. Život dievčata z Busanu, ktoré zažíva šikanu každý deň. Výlet do Tokya však všetko časom zmení. Pre Rose začína nový život. Chvíľami lepší a chvíľami trpkejší. Začítajte sa do jej príbehu. ❣️🖤
Kim Son...
Zobudila som na to, že mam silnú bolesť hlavy. To je to najhoršie na alkohole. Bolesť hlavy na ďalší deň.
Otvorila som oči. Kde som? Nebola som vo svojej izbe. Bola pekná a bola mi aj známa. Bola chlapčenská.
Preboha. Doplo mi. Bola to Sehunova izba. Čo tu zase robím?
Pozrela som sa vedľa seba. Ležal tam Sehun. Držal ma za ruku alebo lepšie povedané objímal mi ju.
Posledné čo si zo včerajška pamätám bolo, že ma Sehun v náručí odniesol preč z baru.
Pozrela som sa na Sehuna. Keď spal bol taký zlatý. Strapaté hnedé vlasy mu padali do tváre. Najlepšie na tom, že spal bolo to, že bol ticho a nevytáčal ma.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Otvoril oči presne vtedy keď som si ho obzerala. Stretli sa nám pohľady a ani jeden z nás nim neuhol.
Prisunul sa bližšie. Pobozkal ma. Nebránila som sa. Naopak bozk som mu opätovala. Pootvorila som pery. Vkĺzol mi do úst jazykom. Urobila som to isté. Bozkávali sme sa dlho, potom ma odsunul, dal mi ešte pusu a objal ma.
Viem, že som si sľúbila, že pred ním nepripustím, že sa mi páči. No keď bol pri mne nedokázala som sa ovládať.
Pred dvoma dňami som ho nenávidela a teraz sa s ním bozkávam a objímam v jeho posteli.
,, Prečo som tu?" spýtala som sa potichu. ,, Bál som sa, že keď ťa odnesiem domov utečies a budeš sa snažiť znásilniť niekoho iného." smial sa. ,, Čo?" vyskočila som z postele,, Čo som?" ,, Snažila si sa ma zviesť." škeril sa na mňa.
Pozrela som sa na seba. Bola som oblečená ale aj tak som mala zlý pocit. Bola som na pokraji smrti.
,, My sme.. " ,, Nie." skočil mi do reči.
Strašne sa mi uľavilo, že sme spolu nespali ale prečo preboha som ho zvádzala? Prísaham, že už nikdy nebudem piť.
,, Aj keď ty si sa veľmi snažila ale nemohol som. " ,, Prečo?" opýtala som sa prvú otázku, ktorá ma napadla. ,, Bola si opitá a nevedela si čo robíš. To je to isté ako keby som ťa zneužil."
Bola som dojatá. Prepánajána z čoho? Že som sa ho snažila prefiknúť a on ma odmietol,pretože som bola opitá? Som fakt čudná.
,, Ochvíľu je čas ísť do školy."
Preboha škola, nemám tu veci.
,, Nemám zo sebou nič do školy." ,,Vezmem ťa pre ne domov."
Vstal z postele. Vzal si bundu a viedol ma von z domu. Pred domom sme nasadli na motorku. Doviezol ma domov.
,, Budem sa ponáhľať." Prikývol.
Vbehla som do domu. Rýchlo som sa prezliekla. Vzala si knihy a utekala späť za Sehunom.
Zastavil na parkovisku pred bránou školy. Zosadla som z motorky. Všetci na nás pozerali. Poďakovala som a utiekla som rýchlejšie než stihok zareagovať.
Bola som hladná. V tej rýchlosti som si nevzala svoju desiatu do školy.
Do triedy vošiel Sehun. Prišiel k mojej lavici. Položil mi na ňu jedlo a vodu.
,,Prečo?" bola som zvedavá. ,, Neraňajkovala si." ,, Ďakujem."
Otočil sa a odišiel.
Zazvonilo po poslednej hodine. Vzala som si tašku a odchádzala som zo školy.
Pred bránou stali Jungkook a Johnny. Prišla som k ním a objala ich.
,, Ahoj." - Kookie, Johnny ,, Ahojte." ,, Aký si mala deň?" - Johnny ,, Rovnaký ako tie predtým a vy?"
Až na to, že som sa nezobudila vo vlastnej posteli.
Zrazu ma niekto objal. Bol to Sehun. Kookie a Johnny na nás pozerali. Jungkook sa postavil vedľa mňa. ,, Čo to robíš?" - Kookie ,, Čo teba do toho?" - Sehun
