Smrť, láska a dýka

31. kapitola bonusová kapitola

Ako šípy vyštartujeme dopredu. To však nestačí a vojaci nás dobiehajú. Začne sa skutočný boj. Som obklopená samými profesionálnymi bojovníkmi a môžem hrdo povedať, že sú to moji priatelia. Hneď zistím, prečo Leon ani Hedera netasia zbrane. Zbytočne. Oni sú totiž zbraňami.

Ako náhle vojaci zaútočia, Leon si vyhrnie rukávy a začne mu z rúk vychádzať ľad. Z prstov mu tečie číra studená voda a vôľou dokáže privolať snehové vločky. Premení sa na malú snehovú búrku. Jeden vojak skončí ako ľadový stĺp a druhý sa dusí vodou. Nemusí sa ani brániť, pretože krídlami si vytvoril štít, cez ktorý nič neprejde. Je ako nejaký kúzelník a ja len ohromene naňho pozerám.

Hedera však nie je pozadu. Stiahne si zelené vlasy (alebo skôr liany) do copu a tiež začne čarovať. Rukami prudko gestikuluje, a výsledkom sú rastliny vychádzajúce zo zeme. Okolo nej vznikne malá džungľa. Všade sú farebné kvety a stromy, ktoré som v živote nevidela. Okolo nej cítim peľ a mokrú pôdu. Vôňu prírody. Rastliny obklopujú vojakov a dusia ich mohutnými koreňmi. Je to impozantné.

My s Cass tiež neleníme a bojujeme. Cassandra so šabľou a ja s dýkou. Okamžite nastane zmätok. Už nevidím ľudí, iba rozmazané fľaky. Všade je počuť krik, svišťanie a hluk. Zmätene v tom chaose stojím a neviem, čo mám robiť.

Už ku mne bežia vojaci. Raz som si sľúbila, že nebudem zabíjať. Ale teraz to nepôjde. Rozhodnem sa pre lepšiu možnosť a iba ich odzbrojujem a omračujem. Aspoň nikoho nezabijem. Milosť, ktorú preukazujem vojakom nie je vzájomná. Tí si čoskoro všimnú, že váham a chodia ku mne viacerí, aby toho využili.

Už na nich nestíham a jeden z nich v hnevu povedie: „ Ty ľudská špina! Mala si zomrieť už dávno."

Zastanem a cítim, ako sa mi začínajú triasť ruky od hnevu. Ako sa opovažuje? Neovládnem sa a seknem ho po krku. Okamžite začne krvácať a padá na zem. Najzvláštnejšie na tom je, že nemám strach, ani vinu. Len hnev kvôli tomu, čo povedal. Už chápem, keď niekto povie, že by pre niekoho zabíjal. Jednoducho som ho musela zabiť.

Musíme sa prebojovať ku hradu a zachrániť Morfea. Odhodlám sa, že keď som už začala, dotiahnem to do konca. Po toľkých zážitkoch som už na rade ja, aby som niekoho zachránila. Švihám dýkou z jednej strany do druhej. Už nebojujem, aby som sa ubránila, ale bojujem, lebo môžem. Je čas na činy. Na boj na život a na smrť. Buď prežije on alebo ja. A ja sa ešte nikde nechystám. Keď sa dotknem dýkou vojaka, už to nie sú len nohy a ruky. Práve naopak. Dýka prechádza cez hrudníky, krky a hlavy. Nemám čas na výčitky.

Spomeniem si, čo povedala Katarína: V Inneri môžeš mať násilnícke alebo neprajné myšlienky. To sa však dá potlačiť alebo využiť.

Ja to hodlám využiť! Keď už sa mi páči zabíjať ľudí, tak aspoň zabijem, čo najviac tých parchantov. Zasmejem sa nad tým a bojujem o to energetickejšie. Jedno seknutie do hrude, jedno do krku, jedno do hlavy. Všade červeň, ale už mi to nevadí. Padá jeden vojak za druhým a už rozumiem tej hre na počítanie. Nie je to o krutosti, ale o zručnosti, kto je lepší v bojovaní.

Už bojujem jedna radosť, keď v tom niečo zbadám. Respektíve niekoho. Zazrie ho aj Cassandra a skríkne. Uprostred boja sa prediera malý hnedovlasý chlapec a obzerá sa okolo seba. Je to Cyprián.

Cassandra sa rozbehne, ešte rýchlejšie ako keď nás prenasledoval priades. Cyprian nejakým spôsobom prežil uprostred bojiska. Neviem ako, ale vytvára okolo seba nejaké ochranné pole, cez ktoré nemôže nikto prejsť. Vyzerá vyčerpane, ale je v poriadku.

Cass sa dostane cez jeho ochranu a objíme ho.

Chcela by som sa na tú lásku pozerať celý deň, ale vojaci ma už obklopujú. Bojujem ďalej a z diaľky počujem Cassandru ako vraví: „čo tu robíš preboha? Musíš ísť domov!"

„Nie, chcem ti pomôcť!" povie detským hláskom a objíme sestru.

V tú chvíľu pole zmizne a unavený Cyprian sa rozbehne preč, ale nemá kde ujsť, lebo aj z druhej strany sa blížia vojaci.

Cassandre sa v očiach odráža láska a nenávisť ku každému, kto by chcel jej malému bratovi ublížiť. „Ak sa ho niekto z vás bastardov dotkne, tak vám podrežem hrdlo!" zvrieskne a viem, že to myslí smrteľne vážne.

Rozbehne sa za bratom a zmizne mi za rohom ulice. Neviem, ako to prežijú. Začínam sa báť o Cass a Cypriana. Čo ak....Nie, oni to dokážu.

Chcem im pomôcť, ale cestu mi zablokujú vojaci. Presekávam sa ďalej, ale v diaľke už počujem len detský plač a švihanie šable.

Čo budem bez nej robiť? Nahnevám sa a ruky sa mi od hnevu trasú. Ale nie je to taký hnev ako keď ma niekto urazí alebo udrie. Je to nefalšovaná nenávisť ku všetkým. K vojakom. K Summovi a jeho krutej vláde. Ničí Inner, mestá a rodiny. Čo chce ešte všetko zobrať?

Vojaci sa približujú, ale ja už nebojujem. Cítim, ako sa vo mne všetko hromadí a už len kúsok a všetko to vypustím von.

Jeden z vojakov ma sekne do kolena a to je posledná kvapka. Pohár hnevu pretečie. Vystriem ruky a cítim, ako z nich vyteká energia. Svetlá navôkol zhasnú a vo vzduchu cítim spáleninu. Zrazu ucítim, ako mi z tela odchádza nenávisť. Doslova vychádza v čiernych lúčoch.

Kohokoľvek sa dotknú skríkne a padá na zem. Od strachu a hrôzy sa už nepostavia. Toto trvá len niekoľko minút a keď zase precitnem, všade okolo mňa je vypálený čierny kruh a vôkol mňa sú mŕtvi vojaci.

Nestihnem ani rozmýšľať, čo som spravila, keď sa v ulici ocitne nebojácny Leon. Ohúrene stojí a povie: „To si spravila ty?" a keď prikývnem, tak povie: „Pôsobivé. Kde je Cassandra?"

Vyrozprávam mu v krátkosti, čo sa stalo a potom sa spýtam ja: „Kde je Hedera?"

„Ehm ja neviem," povie nervózne Leon, „Museli sme sa rozdeliť, bolo ich príliš veľa."

Počujem ďalšie ťažké kroky vojakov a už ma Leon chytí za ruku, ťahá ma preč a povie: „Zmena plánu."

Nechápem, kde bežíme, ale poslušne idem za ním.

Po pár minútach ma to prestane baviť a tak sa ho nahnevane spýtam: „Čo to robíš? Veď musíme bojovať. Musíme nájsť Hederu a Cassandru a zachrániť Cypriana."

„Rýchlo, poď. Hej, ja viem, ale s Hederou sme sa zhodli, že ich aj tak neporazíme. Je ich príliš veľa. Čiže ony ich snáď zdržia a my sa zatiaľ nenápadne dostaneme do hradu. Ale musíme sa poponáhľať," povie a už šprintuje pomedzi ulice.

Nepáči sa mi to, radšej by som bojovala. Ale je pravda, že takto asi skôr pomôžem Morfeovi. Preto sa rozhodnem utekať za Leonom.