Smrť, láska a dýka

16. kapitola- bonusová kapitola

Poznámka: toto som dopísala ku príbehu, ako príjemnú oddychovú kapitolu rozširujúca Inner ako fantasy svet. Čiže tí, čo už čítali, môžete si prečítať bonusové "zábery" k príbehu.

Zároveň by som týmto chcela poďakovať @Paulinaispotterhard a @SweetNothing189 , ktoré mi pomohli s kapitolou. Enjoy :)

***

Cassandra náhle zoskočí zo stromu, spokojná sama so sebou. Ihneď sa jej vypytujem, že či nás sledujú, a ona len nadšene pokrúti hlavou. Hneď sa mi uľaví a cítim sa lepšie. Keď sa spokojne uložíme spať, pomyslím si, že cesta by teraz mohla pokračovať pokojne a oddychovo.

Zobudím sa na to, ako Cassandra prudko vstane zo zeme a nahlas zakričí: „Rýchlo vstávajte! Hrozne sa teší! Viete, čo je dnes za deň?"

„Samozrejme, že vieme, ale nemusíš kričať," zahundre Morfeus a pritom si šúcha rozospaté oči.

Ja úpenlivo rozmýšľam, čo to asi tak môže byť, ale nič mi nenapadá. Ak to má byť nejaký sviatok, tak deň zosnulých už bol, a Vianoce sú ešte ďaleko. Lámem si hlavu, na čo som pozabudla, ale vôbec neviem.

Morfeovi neujde môj zmätený výraz a zasmeje sa. „Ty nevieš, čo je dnes za deň, však?"

Zamračím sa, pretože sa mi zase len vysmieva: „No neviem, a čo teraz?"

Cassandra prekvapene zhíkne a pohoršene hovorí: „Ty nevieš, čo je Die Lumen?!"

Ja len pokrútim hlavou a Cassandra nahnevane pokračuje: „To je strašné. Veď to je najlepší sviatok roka! Ja tomu nerozumiem, hostitelia boli vždy divní, ale toto je už príliš. Čo potom robíte trinásty deň trinásteho mesiaca?"

Zamračím sa a znepokojene poviem: „My máme dvanásť mesiacov."

Medzitým sa Cassandra s Morfeom začnú baliť, aby sme mohli pokračovať. Vraveli, že by sme si mohli dať obchádzku okolo jazierka, čiže aj ja sa urýchlene pakujem.

Pohoršená Cassandra mi vysvetľuje: „No my máme trinásť mesiacov. Každý z nich má 28 dní podľa pohybu mesiaca. Každým splnom sa začne nový mesiac. A 13.13. je Die Lumen – Deň svetiel."

Pobalený Morfeus už rýchlym tempom vyrazí k jazeru, a tak nám nezostávalo nič iné, iba sa rozbehnúť za ním. Keď tak šprintujem za ním, rozmýšľam, čo všetko ešte o tomto svete neviem. Nechcem zostať pozadu, a tak sa spýtam Cassandry, čo ten deň svetiel je.

Cassandra, ktorá očividne miluje vysvetľovanie, začne hovoriť: „Deň svetiel alebo inak aj Deň hostiteľov je deň, kedy prejavujeme úctu a rešpekt k hostiteľke. Zároveň vyjadrujeme nádej a túžbu, aby sa mala lepšie, aby nastali svetlejšie dni v Inneri."

Skočím jej do reči: „Znie to dobré, ale že je to najlepší sviatok roka? To si nemyslím, stále sú tu Vianoce."

Cassandra prekvapene povie: „Netuším, čo sú Vianoce, ale ver mi, Die Lumen je najlepší čas v roku. Každá bytosť si v tento čas kúpi Lumen – malé svetielko, ktoré môže vzlietnuť. Naňho napíšeš dve priania. Jedno pre hostiteľku, a jedno pre seba. Môžeš si priať, čo chceš a tento svet spraví všetko, aby ti to splnil."

Keď to vraví, oči sa jej rozžiaria nadšením. Očividne túto dobu miluje, a ako malé dieťa sa stále teší na želania a priania.

„To je len rozprávka. Priania sa v skutočnosti neplnia. Je to výmysel," zahundre Morfeus.

Na moje počudovanie, keď sa pozriem na Morfea tvár má zvláštne zmraštenú. Odráža sa v nej radosť, ale aj hnev a nenávisť. Trochu ma to vydesí, hlavne keď mi pohľad opätuje. Keď vidí, ako s obavami naňho pozerám, okamžite nasadí arogantnú masku a sarkastický úškrn.