Smrť, láska a dýka

10. Kapitola

Keď vojdem dovnútra, najprv sa mi oči musia prispôsobiť tme. Ak sa tak stane, vidím podnik podobnému baru z pochybnej uličky v našom svete. Ale zariadené to majú pekne. Drevený bar vyleštený až sa leskne vo svetle. Na stenách sú povesené pekné obrazy z histórie. Najviac ma uchváti luster, ktorý je z oceľových trubiek, a na nich sú napichnuté desiatky možno až stovky sviečok. Bar pôsobí síce pokojne a útulne, zatiaľ, čo ľudia ani omylom.

Po bare sa prechádzajú bytosti všetkých veľkostí a farieb. Väčšina z nich majú pochmúrne tváre, akoby zažívali žiaľ a smútok, ktorý si neviem ani predstaviť. Iní pôsobia nahnevane a agresívne, hádžu poháre cez celý bar a prebiehajú tu bitky až kosti praskajú. Ktovie kvôli čomu.

Ostatní sa zabávajú v skupinách, nahlas sa smejú a rozprávajú. Hrajú karty alebo preťahovanie rúk, u toho hlasno nadávajú a je počuť cengot zlatých, o ktoré prišli kvôli stávkam.

V rohu baru je nejaká hra, ktorej vôbec nerozumiem a vyzerá nebezpečne. Je to veľká plocha, na ktorej sú figúrky rôzneho tvaru a veľkosti. Keď im hráči povedia, aby niekam išli, jednoducho to urobia. Vyzerá to veľmi krvilačne. Niektoré figúrky chrlia oheň, iné sekajú protihráčov so sekerami a ľudia to rozhorčene pozorujú. Napriek tomu je v Inneri veľmi populárna, súdiac podľa reakcií ostatných hostí.

Morfeus bez rozmýšľania sebavedome smeruje k pultu. Cassandra sa obzerá ako malé decko a podľa jej vyzývavého pohľadu hľadá vhodného súpera na pretláčanie rúk.

„Poprosím jednu višňovú whisky a ricínové pivo." požiada Morfeus.

Cassandra taktiež pristúpi k barmanovi, chvíľu porozmýšľa a povie: „Jeden Insulský nápoj."

Ja si neviem vybrať. Neviem, aký silný je tu alkohol, ani z čoho je vyrobený. Na poličkách stoja rôzne fľaše, ktoré sa zmestia do dlane, ale aj také. ktoré majú odhadom až štyri litre. Niektoré sú zafarbené čiernou farbou ako smola, iné perleťovito biele alebo farebné, žiarivé až z toho bolia oči.

Barman, ako z filmu, vyhadzuje do vzduchu fľaše a ladným pohybom pohár posúva cez celý pult. Morfeus, ako dobrý zákazník, pohár veľkosti dlane inštinktívne chytí. Nápoj má medovú konzistenciu a krásnu rubínovú farbu a navyše sa z neho ešte aj dymí. Vyzerá to veľmi lákavo.

Nakoniec si popýtam presne to, čo mám Morfeus. Jednu višňovú whisky a ricínové pivo. Medzitým, ako čakám na nápoje, Cass a Morfeus si už idú sadnúť. Musím ich, čo najskôr nájsť, lebo na tomto mieste by som nechcela byť sama.

Keď sa pretláčam davom a hľadám, kde sedia, nechtiac niekto do mňa prudko vrazí. Som prekvapená a tak sa kvôli nárazu predkloním dopredu. Výsledkom tohto pohybu je rozliate pivo na osobe, ktorá do mňa vrazila.

Je to vysoký (asi ako všetci v tomto svete) chlapec so špinavo blonďavými vlasmi po ramenách. Vyzerá ako normálny chlapec, ale už som sa poučila, že zdanie môže klamať.

Rozhorčene na mňa pozerá a hovorí: „ Feax! Čo si hlúpa ?! Nevidíš, že prechádzam?! Meterix slepá ! "

Neviem síce, čo to znamená, ale určite nič pekné. Nahnevám sa až sa mi ruka začne triasť.

„Skôr ty sa pozeraj, kadiaľ chodíš ty nevšímavý kretén!" neuvážene povie.

„Čo si to povedala?!" vystrie sa do celej svojej výšky a z jeho chovania usúdim, že je rovnakej prchkej povahy ako ja. A to by nemusela dobre dopadnúť.

Hneď, ako si to pomyslím, na jeho chrbte sa v celej kráse vystrú krídla. Mala som pravdu, nie je to obyčajný chlapec. Asi ďalší druh bytosti v Inneri. Už ma to ani neprekvapuje.