Smrť, láska a dýka

49. kapitola

Posledné dni v Inneri boli najlepšie dni v mojom živote. Morfeus síce s nami veľmi nebol, pretože musela vybavovať záležitosti okolo vládnutia Inneru. Podľa koruny môže zasadnúť na trón, keď dovŕši osemnásť rokov, čo Morfeus ešte nemal. Preto sa mohol dovtedy rozhodnúť, či sa ujme tejto kráľovskej povinnosti. Už mi to neprišlo zvláštne vidieť Morfea v bielych háboch ani so vznešený tón sa rozprávať so snemom. Bol by z neho dobrý kráľ. Bol by láskavý, rozvážny a diplomatický. Konečne niekto, koho si Inner zaslúži. Napriek týmto prednostiam Morfeus stále nevedel, ako sa rozhodne. Celé dni sedával vo svojej izbe (rozhodol sa bývať opäť vo svojom drevenom domci) a veľa toho nerozprával.

Ja som sa ho snažila utešiť, i keď ma veľa krát odohnal, a preto som sa túlala ulicami Obscurumu s Cassandrou. Tak ako som sľúbila, išla som za jej rodičmi. Boli nadšení, že ich dcéra zachránila svet. A ktorý rodičia by neboli všakže? Ako sme boli u nej, tak mi zašepkala: „Počuj, Morfeus má o dva dni narodeniny. V našom svete sa to slávi obrovskou oslavou. Chceš mi pomôcť?" Nadšene som prikývla a začali sme sa na ňu pripravovať. Dva dni zbehli, ako voda, ale s prípravou som bola spokojná. Nejakým zázrakom sa podarilo Cassandre usporiadať oslavu na v hrade v obrovskej sieni. ( chvalabohu nie v trónnej) Pozvali sme všetkým príbuzných a kamarátov zo širokého okolia. Hrad sa od môjho odchodu tak zmenil, že som ani neverila, že tu som skoro niekoľko ráz prišla o život. Po stenách už boli obrazy, na podlahe ležali pestrofarebné koberce a po závesoch už nebolo ani stopu. Namiesto nich sa na oknách nachádzali nádherné mozaiky, ktoré odrážali dúhové lúče. Na chodbách bol hluk a slúžky sa po chodbách rozprávali a smiali.

Oslava sa nachádzal v miestnosti, ktorú nazvali rúžová sála. Bolo to vskutku výstižné, pretože na oknách rástli nádherné červené ruže. Keď som tam dorazila v sále už bolo niekoľko tuctov ľudí. Videla som niekoľko známych tvárí ako barmana z podniku u skrvaveného prízraku, starú susedu z Ariamu, dokonca aj niekoľko bojovníkov z Insuly. Na čele stáli Cassandra a Hedera, ktorý sa o niečom hádali. Zamiešala som sa do davu a obzerala som si výzdobu, jedlo a nádhernú dvojmetrovú tortu s nejakými raketkami v strede. Bola som zvedavá, čo sa stane, keď sa zapáli. Cassandra pochodovala jak splašené kura, keď sa snažila upraviť ešte posledné detaily. Vrava okamžite zastala, keď do sály vstúpi zadychčaný Leon so slovami: „Ticho už ide." Keď Morfeus vošiel dovnútra, všetci zakričali: „Mirama!" Čo mi vysvetľovala Casandra, že je prekvapenie v prastarom jazyku. Morfue prekvapene zhíkol a začal ďakovať na množstvo blahoželaní. Oslava pokračovala v plnom prúde a pohľad na Morfea bol roztomilý. ( ako vždy) Bol tak šťastný, ako som ho ešte nevidela. Po pár hodinách niekto zapálil tortu a uprostred sály začal horieť nádherný ohňostroj. Ja som sa poriadne zľakla, ale podľa reakcii ostatných, to je tradičná narodeninová tradícia. Zvláštne bolo, že darčeky sa tu oslávencovi nedávajú. V Inneri veria, že sú dôležitejšie veci ako majetok. Preto každý hosť dá oslávencovi zviazaný zvitok pergamenu. Môže tam byť čokoľvek. Od rodinného tajomstva, cez radu do života, spomienka na dávny zážitok, dokonca proroctvo alebo predpoveď budúcnosti. Samozrejme oslávenec nesmel nič z toho povedať. Morfea som počas oslavy ledva zahliadla, pretože stále sa s niekým zarozprával. Ja som väčšinu času trávila s Cass, i keď ľudia chodili aj za mnou. Zaujímalo ich odkiaľ som, ako to že Summa zomrel akurát vtedy, keď ja si na kráčam do hradu. Na nič som neodpovedala a ďalej som jedla z čokoládovej torty. Až kým som niekoho nezbadala v rohu miestnosti. Predierala som sa davom až som k nej došla. Ku Kataríne. Bola úplne nenápadná a leda som si všimla, že tam je. Vlasy mala zopnuté motýlikovou sponou a šaty mala slabo oranžovej farby. Nie počkať tá oranžová farba bola z krídiel motýľov. Bolo ich desiatky na šatách až vytvárali vzor oblečenia. Nikto si nás nevšímal a tak som jej povedala: „ďakujem veľmi pekne za rady. Veľmi mi pomohli." Katarína sa usmiala a povedal: „Kedy sa chystáš domov?" Zamračím sa, pretože toto by som aj ja rada vedela. Viem, že čím ďalej to bude odkladať, tak sa mi bude viac cnieť. Ale ja ešte nechcem ísť z tohto magického sveta. Katarína povie: „V domčeku ťa už nič zlé nečaká. Za normálnych okolností by sa to ukázal najhorší strach, ale keďže si prešla Speculumom, už môžeš pokojne sa vrátiť domov." Videla môj nechápavý pohľad a tak povedala: „Speculum je zrkadlová sieň." Prikývnem, lebo mi to dáva už zmysel, ale potom sa spýtam: „Ako to viete?" Ta sa len uškrnie a povie: „Keď chceš ísť domov musím teraz. Nemusíš sa s nikým lúčiť. Ľahko sa stratíš v dave. A Alica! Nezabudni na +" Prikývnem a odídem o nej ďalej. Neviem, čo to malo znamenať, ale má pravdu. Musím to urobiť teraz. Posledný krát sa obzriem po sále. Vidím Hederu, ako niekomu ukazuje brečtan vychádzajúci z jej rúk. Vidím Leona, ako sa s niekým bije. ( ako inak). Zbadám Cassandru ako si spokojne je tortu a nohou sa poklepkáva do hudby. A nakoniec vyhľadám v dave Morfea, ako sa smeje na niekoho vtipe. Náhle sa otočí a v dave nájde moje oči. Pohľad do jeho sivých očí je rozprávkový. Konečne vyzerá šťastne a vysmiato. Odkývam mu a rozhodnem sa. Katarína má pravdu, keď to neurobím teraz, tak už nikdy. Som vďačná za všetky dobrodružstvá a príhody ( až na pár výnimiek) za všetky magické tvory a kúzla, ktoré som objavila. Za všetkých ľudí, čo som tu spoznala. Bez nich by som tu nebola. Ale všetko raz skončí a tak sa otočím a rýchlo kráčam preč.

****

Pred nami je už len posledná časť.....

Čo myslíte, ako to skončí? Pôjde Alica domov alebo nakoniec ostane? Nechajte sa prekvapiť.

Taktiež by som sa chcela poďakovať za vaše videnia a votes, je to od vás tak pekné a ja som za to vďačná. Ani neviete, ako veľa to pre mňa znamená.

Užívajte si príbeh až do konca.

S pozdravom Princess Lea