Tajomstvo mesta [PREPISOVANIE]

/ 2. 𝑲𝒂𝒑𝒊𝒕𝒐𝒍𝒂 /

Už to bude pár minút, čo si v jednej polohe schovaná pod tenkým paplónom lámem hlavu nad Nicom. Celému včerajšiemu večeru som nedokázala prísť na kĺb. Bol to čistý chaos, ale Nico? Čo mám teraz robiť? Mala by som mu zavolať a ospravedlniť sa, alebo to mám nechať na riešenie, ktoré príde akosi prirodzene bez môjho neistého zásahu. Lebo presne to som bola: neistá.
Nevedela som, či som včera to impulzívne rozhodnutie s rozchodom neprehnala. Alebo to bolo správne rozhodnutie, len som sa ho doteraz bála vysloviť nahlas. Pred ním.
Privriem oči a hneď v provom momente sa mi pod viečkami zjavia záblesky jeho raneného výrazu. Ako sa odomňa každým krokom vzďaľuje. Ako každým krokom strácame roky priateľstva a istoty medzi sebou. Ako sa všetko predomnou rúca.
Do riti.
A potom ten spevák! To akože čo?
Vankúšikmi prstov si jemne pretrem miesto kde ma držal, keď sa dožadoval môjho mena.
Sťažka som vypustila zadržiavaný dych a pretrela si tvár. Síce som nemala už čo riešiť, takisto som nebola ani pripravená vstať z postele a čeliť svojim včerajším chybám.
Jednoducho nie. Je toho priveľa na prvý deň "slobody". Už teraz sa cítim ako vo väzbe.

„Angela? Si hore, dieťa?." Odrazil sa od tenkých stien starkýn chrapľavý hlas.
,,Ehmm." Bolo samozrejmé, že moje kňučanie nemohla počuť, preto som nevládne s podtónom frustrácie vyslovila: ,,Áno."
,,Potrebujeme chlieb a pár vajec," Vošla mi do izby, ktorú poväčšine tvorili drevené poličky a vázy s kvetinami všetkých farieb. Cítila som sa tu ako v rajskej záhrade - v raji. ,,Neskočíš po ne? Otvárajú o deviatej." Dokončila svoju požiadavku, ktorá raz a znova nebola mojou dnešnou šálkou kávy.
S ďalším povzdychom, ktorý následovalo ďalšie bolestné zakňučanie, som sa tomu poddala a vedela, že tento deň bude opäť katastrofálny.

Kým som prišla do najbližších potravín, dokázala som aspoň čiastočne si utriediť myšlienky a sústrediť sa na to pozitívne v živote. Moje plány do budúcna. To jediné ma momentálne dokázalo držať nad vodou, keďže som bola príliš zbabelá pred minulosťou i súčasnosťou.
Nakoniec to nakupovanie nebolo také zlé. Práve naopak, celkom ma to ukľudňovalo. Nemyslela som na nič iné len na chlieb a vajcia. Chlieb, vajcia. Chlieb, vajicia. Mmm, tento má dobrú kôrku. Mmm, tento je veľmi pekný a teplý! Zoberiem desať vajec?
Neuveriteľné. Možno som si práve našla novú formu meditácie!
S novým pocitom nadšenia, som napísala Calle, či nechce niečo podniknúť. A to by nebola Calla, keby  to v sekunde neorganizovala.
– Agnes, Jase a Greg mi to potvrdili. Milla s Ellou sú odcestované, takže to nič a jedine Nico zamietol. Vraj už niečo má. –
Niečo má. Očividne je rovnako zmätený ako ja. Zatiaľ to asi pre nás oboch bude takto najlepšie, keď sa budeme navzájom sebe vyhýbať. Aspoň kým nenájdeme nejaké rozumné riešenie, ako by sme mohli zachrániť naše priateľstvo, no zároveň...ukončiť to, čo máme?
- Dobre. Stretneme sa u Pepa? – Na to mi poslela len emoji s palcom nahor a ja som sa zatiaľ šla prezliecť do niečoho, v čom sa následujúce hodiny neuvarím.

Ako prvú som zbadala Agnes, ktorá už dochvíľne čakala na zvyšok.
Pepo bola menšia reštaurácia, ktorá sa otvorila hneď v náš prvý deň strednej školy. Bolo to miesto, kde sme sa všetci prvýkrať zoznámili a začali sa pravidelne stretávať. Je to naša bezpečná zóna. Prešli sme si tu prvými hádkami, prvými rozchodmi, či novými objavmi v radare. Toto miesto spájalo a rozdelovalo naše životy ako žiadne iné. Každý z nás mal pre Pepo špeciálne miesto v srdci. Preto si aj myslím, že odvtedy, odkedy sme sa dozvedeli, že kvôli klesajúcemu počtu zákazníkov budú musieť prevádzku zatvoriť, sme sa začali zatvárať a vzďaľovať aj my.

Ako sme tak sedeli pri našom hlavnom stole pri okne, padli návrhy aktivít, ako by sme tento deň mohli stráviť. No nikomu sa po obchodoch chodiť nechcelo. Taktiež, naše miesto u nábrežia sme poznali ako vlastné dlane, do detailu. Chcelo to niečo iné, chcelo to akýsi šmrc na nový začiatok. A kvôli tomu sme sa zhodli na Gregoryho nápade s prechádzkou po lese. Predsalen, odtiaľ pochádzajú tie najbláznivejšie príbehy nášho mesta.