Tajomstvo mesta [PREPISOVANIE]

/ 30. 𝑲𝒂𝒑𝒊𝒕𝒐𝒍𝒂 /

UPOZORNENIE: Ak radi počúvate hudbu počas čítania, na začiatku si pustite Experience od Ludovico Einaudi a až keď príde na koncert, odporúčam túto, čo som sem aj pridala. Snáď sa vám to bude páčiť <3 Love you

Prechádzala som si rukami po tele a bola spokojná s tým čo cítim. Zvláštnu eufóriu z toho, čo má čaká, nadšenie a krása. Stačilo tak málo, aby sa moje myslenie presmerovalo... Mydlo sa mi v menších i väčších bublinkách šmýkalo po vlhkom tele, na ktoré dopadalo milión teplých kvapôčok vody zo sprchovej hlavice. Mala som tu prítmie a to vďaka siedmym sviečkam, ktoré voňali po višniach. Sladké, práve otrhané zo stromu, už sa bolo potreba len zakúsnuť... ach. Cítila som sa ako v rozprávke.

Mäkkým uterákom ako z vaty som si vyšúchala nadbytočnú vodu z čerstvo umytých vlasov a fénom ich vyfúkala. Odrazu nabrali objem, sexi objem, niečo, čo som dlho na sebe nevidela.

Hľadela som na svoj odraz v zrkadle a chcela sa donútiť nemyslieť na to, ako veľmi som po tomto túžila. Po jeho pozornosti. Po ňom. Ale nedokázala som to zastaviť, nedokázala som donútiť telo, aby po ňom neprahlo, aby ho nechcelo, aby nesnívalo o jeho dotykoch...bolo to automatické a možno by som si nemala za týmto koncertom nič viac predstavovať, no dúfalo som v najlepšie. Chcela som viac a konečne som sa aj na viac cítila. Cítila som sa pripravená a odhodlaná si vziať, čo potrebujem.

Uvedomila som si jednu vec: spadla som do toho rýchlejšie než by kto kedy čakal. Neviem, čo je primeraná dĺžka, kým sa zamilujete, ale mám pocit, že som k nemu cítila niečo už pred tým, než som ho začala poznávať.

Páni, jedna sprcha, jedno stretnutie v lese a môj život je pretočený hore nohami!

Postávala som zabalená v jednom z tých hebkých uterákov pred svojim skromným šatníkom a premýšľala, čo by som si mala obliecť. Veľa som na výber nemala, vlastne, presnejšie by to vystihovalo – nič. No hneď ako mi táto myšlienka zablúdila a dostala sa do najväčšieho záujmu mojej mysle, dnu vošla Larissa aj s puzdrom na obleky, či šaty. Možno začnem pochybovať o tom, že nemajú nijaké nadprirodzené schopnosti.

„Tak som sa predsa len nemýlila." Povedala, keď ma videla stáť pri skrini.

 Som rada, že si mám vôbec čo obliecť, ale zrovna teraz ľutujem, že som si z domu naposledy nevzala aspoň pár vlastných vecí.

Podišla ku mne a otvoreným zipsom mi ponúkla výhľad na saténové vínové šaty. „Každá z nás si zaslúži byť aspoň raz popoluškou. Preto som prijala svoju úlohu víly kmotričky." Usmial sa láskavo, zatiaľ čo som sa opatrne dotýkala látky. Tenké ramienka som spustila z vešiaku a rukami si ich ešte raz odtiahla od tela a prezrela si ich.

Boli nádherné.

„Larissa..." S dojatím som k nej pristúpila a tuho ju objala. Ani nevie, čo to pre mňa znamenalo.

Čím som si to vôbec zaslúžila? „Ďakujem." Nadýchla som sa a posadila sa na kraj postele, kde som už pomaličky vkladala nohu cez priestor v šatách. „Ako o tom vlastne vieš?"

„Čo myslíš? Každý alfu počul vyhrávať. Ani radšej nechci vedieť, aké búrlivé debaty sa o ňom viedli. Fu, až mi je horko." Začala sa ovievať rukou a hneď na to sme obe spustili hrdelný smiech. Už len za toto som si ju cenila..

Keď už sa satén dotýkal môjho tela, otočila som sa jej chrbtom, aby mi zapla zips a ešte ako čerešničku na torte mi podala čierne sandále.

Mala som naozaj šťastie,

Odprevadila ma až k vchodovým dverám, kde ma poslednýkrát objala a z príjazdovej cesty sa už rútil čierny Jeep Wrangler, v ktorom na sedadle vodiča sedel už John.