What happened with Regina Williams?

1. Nechce ťa

Potiahla som si sukňu trošku vyššie a poslednýkrát si prehrabala vlasy predtým, než sa prudko otvorili dvere predo mnou.

„Čo tu robíš?" prekvapene sa spýtal o päť rokov starší chlap.

Lepšie som si ho prezrela.

Mala pravdu. Mal svoju charizmu, ktorú som si nikdy predtým poriadne nevšimla. Ale rozhodne nebol taký pekný, aby som po ňom išla ja. Čistý priemer, ktorý mal šťastie, že nebol práve nízky a trochu posiloval. Jediné príťažlivé na ňom bolo to, že bol našim doktorandom. Zakázané ovocie, svojim spôsobom. Preto som tu teraz stála.

Koketne som sa usmiala a poklepala si flirtujúco prstom po pere. „Potrebovala by som s niečím pomôcť."

„Vedia tvoji rodičia, kde sa po nociach flákaš?" zamumlal podráždene a prekrížil si ruky na hrudi, čím napol tie svoje jemné svalíky. 

Škaredo som naňho zazrela. Chcel ma uraziť, že som naňho príliš mladá. Hlavná vec, že sme boli obaja dospelí. Rýchlo som však znovu nasadila zvodný postoj, rukou mu prešla po ramene a využila malý priestor vo dverách a na drzovku vošla k nemu dnu.

„Hej!" chcel odporovať, čo som si to dovolila, ale rýchlo som ho prerušila.

„Išla som domov, ale myslím, že ma niekto sleduje. Nevedela som čo robiť, aby som sa ho zbavila."

Prekrútil nado mnou oči a zašomral, „No jasné a najlepšie je ísť vtedy ku svojmu doktorandovi."

Neveril mi to. Dúfala som, že mi to neuverí. No čakala som, že mu dôjde, prečo som tu a bude spolupracovať. Moja taktika naňho nezaberala, preto som sa rozhodla ju pozmeniť. Nahodila som výraz totálnej chudinky a pokračovala vo svojom klamstve. Chlapi majú radi bezbranné ženy. Fakt netuším prečo.

„Ja – prepáč. Nemala som prísť. Viem som paranoidná, nič by sa mi nestalo. Fakt sa bojím. Ten týpek zabočil vždy tam kde ja. Bol si najbližšie. Radšej idem." Spustila som svoj ľútostivý monológ a po jeho dokončení sa vydala k dverám. Uškrnula som sa sama pre seba, keď sa ovinula jeho ruka okolo môjho pleca, a s bezbranným výrazom na tvári sa naňho znovu otočila.

„Vážne ďakujem. O takú hodinku vypadnem, len pre istotu."

Pozrel na hodinky na svojej ruke a zamračil sa. Bola jedna hodina ráno a čakať so mnou hore sa mu nechcelo, no čo mal robiť. Zastavil ma pred odchodom, tak nech trpí. Mykol plecom namiesto odpovede a zamieril do svojej postele.

Porozhliadla som sa naokolo. Ešte stále sa v jeho byte nachádzali nevybalené krabice. Byt bol pekný, ale vedela som, že Mike to nevyužije. Detaily mu boli u prdele.

„Máš tu niekde gauč? Počkám na ňom." Schválne som využila, že v miestnosti sa nachádzala z nábytku len posteľ, na ktorej sa povaľoval notebook a nejaké papiere.

Pozrel sa na mňa a zakrútil hlavou. Nebola som si istá, či nado mnou alebo mi odpovedal na otázku, ale popravde, netrápilo ma to. Prosto som si sadla na koniec jeho postele. Chytila zapnutý notebook do rúk a položila si ho na kolená.

„Jééj, ty pozeráš Breaking bad? Môžem pozerať s tebou?" snažila som sa to povedať čo najviac nežne, no aj tak to vyznelo flirtujúco. Flirt bol mojou súčasťou a zatiaľ ma nikdy nesklamal. Nakoniec ma nesklame určite ani dnes. Nevedela som byť nevinná a nežná. Ale naňho zaberal práve tento typ. Prinútila som sa neprekrútiť očami. Také typické, ničím sa neodlišoval od ostatných.

Znovu len mykol plecom a preto som mu nedala šancu protestovať, položila notebook na koniec postele, zapla spustiť a uvelebila sa vedľa neho.

Posteľ nebola úplne manželská, takže sme sa dotýkali jedným bokom. Zo začiatku som predstierala, že sledujem seriál, ale Breaking bad ma nikdy nebavil. Nepotrebovala som vedieť aký život žijú díleri a ani čo všetko produkovanie drog obnáša. Stačilo mi, že som si ich vedela vždy zohnať, keď som potrebovala.