BE MINE {changlix} (♥ω♥*)

8.

Večer

Changbin

,,Changbinie som hladný. Nechce sa ti mi ísť do kuchyne po niečo sladké?" z mojej obľúbenej činnosti ma vyrušil otravný hlas Seungmina.
,,Choď si sám, mne sa nechce" ukázal som mu prostredník a zavrel oči.
,,Aleeee ja tu mám dôležitú prácu" rozhodil rukami a nohami tak že jebol na zem.
,,Au...." povedal ublížene a pohladkal sa po zadku. 
,,Hah, keď chceš nazvať jebnutie s postele dôležitou prácou tak dobre ale ja hovorím nechce sa mi" zasmial som sa a zdvihol hlavu.
,,Nie presne to som mal na mysli ale....bol si blízko" zdvihol ruku a prstami ukázal "blízko"
,,Proooosiiiiiiim zlatíčko" nad tým som sa už postavil z postele a chcel na pochodovať k nemu ale v polovici som sa otočil na päte a zobral prvé čo mi padlo pod ruky. Čo boli moje papuče.
Zobral som jednu a hodil po ňom zo slovami.....
,,Takto mi hovoriť nebudeš" pristála mu v ksichte. Provokatívne sa zasmial. Hodil som ďalšiu a tátu mu už pristála v rozkroku. Bolestivo vykríkol a prehol sa v bruchu. (Chápete dúfam).
,,Auuu to za čo?" pozrel na mňa pohľadom "Mám ti na oplátku vraziť"
,,Za to že si také lenivé prasa." vyplazil som jazyk a odišiel z izby a samozrejme som nezabudol tresnúť dverami. Po schodoch som doslova zletel a vbehol do kuchyne. Otvoril som skrinku a zobral nejaké citrónové cukríky. Zavrel som ju a podišiel k umývadlu aby som sa napil vody. Keď som ju už pil práve vtedy vošiel do kuchyne Felix len s uterákom okolo pása. Kusol som si do pery. Keď ma videl sčervenal. Roztomilé a zároveň sexy. Nasmeroval sa ku chladničke a niečo tam pozeral. Zobral jogurt, zavrel chladničku, vybral lyžičku a chcel odísť ale zastavil som ho.
,,Felixie počkaj" zastavil a otočil sa na mňa.
,,A-ano?" opýtal sa stále červenými líčkami. Išiel som k nemu, on inštinktívne odstúpil o krok vzad.
,,Neboj sa" zasmial som sa.
,,J-ja sa nebojím prečo?" pozrel sa na zem a založil si ruky na hrudi.
,,Chcel by som ti niečo povedať" sklonil som hlavu a pozrel do zeme aj ja.
,,Čo také"
,,No....ja.....ako to povedať" zasmial som sa a znervóznel. Asi to vycítil, chytil ma za rameno a povedal.
,,Ak je to dôležité tak si sadnime a povedz mi to" usmial sa to ma povzbudilo. Urobil som ako povedal a sadol si na stoličku a on oproti mne.
,,Felixie...." začal som s povzdychom.
,,Ja som ti t-to chcel po-vedať už skôr ale bál som sa" nad touto vetou som stíchol a pozrel na neho. Vyzeral že som ho zaskočil.
,,Dobre....a čoho si sa bál?" pozrel na mňa a ja som znova znervóznel.
,,Nooo že...." zasekol som sa a pozrel na jeho pery.
,,Ok tak inak je to niečo čo by sa dalo "povedať" nejakou činnosťou?" opýtal sa a mne sa na chvíľu zastavilo srdce.
,,Dalo" povedal som a postavil sa.
,,Super t-" nestihol dopovedať a už som mal svoje pery na tých jeho.

_________________________________________

Ľudia tak za toto sa idem zabiť naozaj viem vymýšľať takéto SH*TY.
Prepáč Tehan_Minguk ale naozaj ma nič iné nenapadlo.🥺🥺
Zatiaľ všetko k tejto časti.
잘 가요.
 

~💜I purple you💜~