BE MINE {changlix} (♥ω♥*)

7.

Felix
Prišli sme domov, vyzuli sa a z obývačky šlo počuť ako keby niekto povedal "milujem ťa" nedalo mi to a išiel som sa potichu pozrieť no ale moje "POTICHU" všetci poznáme samozrejme som stihol zhodiť stolík s fotkou a ostal stáť ako priklincovaný akože ja nič.
,,Felix čo robíš?" ozval sa za mnou Changbinie.
,,Nič ticho" povedal som a dal si prst na ústa.
,,Určite že nič" podišiel ku mne zdvihol fotku a chcel odísť do kuchyne ale zastavil som ho.
,,Stoj" chytil som ho za ruku a potiahol späť ku mne.
,,Čo zas?" pozrel na mňa spýtavím pohľadom.
,,Ty to nepočuješ?" pokynul som hlavou na obývačku.
,,Čo by som mal počuť?" pozdvihol obočie. Chytil som ho za plecia a nasmeroval tak, aby sa pozrel na tie čudné stvorenia v obývačke. Ostal sa tam pozerať.
,,No čo tam je?" opýtal som sa nedočkavo. On mi mávol rukou aby som išiel k nemu. Tak som aj urobil a pozrel sa. Jisung sedel na Minhovi a áno bozkávali sa. Len som ich s otvorenými ústami sledoval.
,,Ale je divné že nepočuli ako som zhodil stolík. Alebo možno počuli ale nechali to tak? Kto vie?" povedal som si v hlave.

Changbin
Keď som sa pozrel z poza steny skoro mi zabehlo. Naozaj tam sedel Minho s Jisungom a.........bozkávali sa. Áno bolo všeobecne známe že tí dvaja spolu niečo majú. Koľko krát som ich videl ako sa obímajú alebo sa ráno zamkli v izbe a vyšli odtiaľ až večer. Tak som im závidel. Na chvíľu som si predstavil mňa a Felixa. Keby to mohla byť realita a nie len predstava.

Musím mu to už konečne povedať. Veď dnes som mal chuť ho pobozkať tak prečo som to neurobil.
Bál som sa? Bál som sa že sa mu to nebude páčiť? Bál som sa že ma zato bude nenávidieť?
Nie to nesmiem dovoliť.

Potom keď išiel na radu Felixie aby sa pozrel aj on, zostal tam stáť s otvorenou pusou. Juuuj to je roztomilé musel som sa usmiať.
Pozorovali sme ich tam ešte hodnú chvíľu až kým sa neodpojili a nevšimli si nás. Rýchlo sme sa skryli za stenu akože nič a čušali. Postavili sa a bolo počuť ako išli k nám.

Minho
Počul som ako niekto prišiel domov samozrejme som sa nemusel báť pretože som vedel že sú to Felix s Changbinom a vedel som aj to že keď nás uvidia nepovedia to nikomu. Takže som si v kľude užíval Jisungove pery.
Po chvíli sme sa odpojili a pozreli smerom k chodbe. Tie dve trdlá sa nestihli skryť včas ale až vtedy keď sme ich už videli. Usmial som sa na Sungieho a on mi úsmev oplatil, postavili sme sa preplietli prsty na rukách a s úsmevom sa vybrali na chodbu, kde už stáli akoby sa nič nestalo a pozerali na stenu oproti nim.
,,Už ste doma?" opýtal som sa. Nič boli ticho.
,,To čo ste videli viete že nemáte nikomu povedať" oni len prikývli hlavou a pozreli na nás. Usmiali sa.
,,Áno vieme" povedal nakoniec Changbin, zobrali s Felixom tašky a pobrali sa hore.

_________________________________________

안녕 ľudia....
Ďalšia časť kde som sa rozhodla dať aj môj 2 obľúbený Ship
MINSUNG😍
Tak dúfam že sa páči.

~💜I purple you💜~