BE MINE {changlix} (♥ω♥*)

14.

Felix
Utekal som ani neviem kam proste niekde ďaleko. Zastavil som sa až pri jednom menšom parku. Zaprel sa rukami o kolená a snažil sa ukľudniť moje rozbúchané srdce. Keď sa ako tak upokojilo poobzeral som sa za seba či ma náhodou niekto nesleduje ale nikto.
Našťastie. Vošiel som teda do toho parku a sadol si na najbližšiu lavičku. Na hlavu som si dal kapucňu, schúlil sa do kĺbka a znova začal plakať.

Changbin
Bola už skoro polnoc a Felix nikde, začínal som sa poriadne báť. Ani mobil si nezobral aspoň by som mu zavolal ale nemal ho. Neviem čo je to za človeka keď si nezoberie mobil. Sedel som v kuchyni s Chanom a Jisungom. Nikto neprehovoril všetci sme boli vo svojich vlastných myšlienkach. Keď mi došla trpezlivosť odobral som sa bez slova do chodby kde som na seba hodil mikinu, obul sa a odišiel. Bolo mi úplne jedno že je neskoro ja chcem svoju lásku pri sebe a chcem vedieť že jej nikto neublížil.

Išiel som sa popozerať na všetky miesta kde som si myslel že bude no márne ako keby sa prepadol pod zem. Prebehol som snáď celý Seoul, ale on nikde. Spomalil som lebo moje srdce išlo vyskočiť z hrude ako rýchlo som behal. Keď už som pomaly strácal nádej že ho nájdem započul som slabý plač vychádzajúci z parku po mojej pravej strane. Nikto tu nechodí tak som sa zľakol kto by to mohol byť. Zvedavosť ma premohla a išiel som smerom k tej osobe schúlenej v kĺbku na lavičke. Tá osoba bola podľa postavy chlapec. Čím viac som sa k nemu blížil, tým viac mi bol povedomí. Zastavil som a povedal prvé čo mi v tej chvíli napadlo.
,,Ahoj" zdvihol hlavu a mne spadol obrovský kameň zo srdca. Bol to on. Môj Felixie.

,,Felix" skríkol som a hneď ho objal.
,,Binie" povedal a začal plakať ešte viac.
,,Zlatíčko, kde si bol?"
,,Vieš ako som sa bál kde sa túlaš?"
,,Prečo si si aspoň mobil nezobral?"
,,Prečo plačeš?" začal som na neho klásť otázky a pritom si obzerať jeho krásnu tváričku, na ktorej bolo veľa zaschnutích sĺz a veľa sa po nej ešte kotúľalo.
,,J-ja prepáč Binie n-nechcel s-som" povedal pomedzi vzlyky.
,,Už je dobre kľud som pri tebe" pritiahol som si ho bližšie k sebe a silnejšie ho objal. Po chvíli prestal plakať a pozrel na mňa červenými očičkami.
,,Čo sa stalo?" opýtal som sa s kľudom.
,,Nechcem o tom teraz hovoriť" pokýval hlavou do strán.
,,Dobre ale poď už domov je neskoro" povedal som no s ním to ani nehlo. Ešte viac sa ku mne natisol a povedal.
,,Chcem ostať tu"
,,Ale Li-" nedopovedal som a cítil som jeho pery na tých mojích. Usmial som sa a on si na mňa sadol obkročmo čím bozk prehĺbil. Chytil som ho za boky a uživil si jeho perníčkové pery. Odtiahol sa kvôli kyslíku a zívol si. Zasmial som sa.
,,Ha, vidíš si unavený poď domov" zobral som si jeho malinké ručičky do tých mojích a pozeral na neho. To malé strašidlo zase pokrútilo hlavou, zliezlo zo mňa a ľahlo si na moje stehná.
,,Ostávam tu ani ma nehne sa postaviť" prekrížil si ruky na hrudi a našpúlil pery. Roztomilé.
,,No dobre ty trdlo moje krásne" zasmial som sa a venoval mu detskú pusinku na noštek. Zasmial sa otočil na bok a po chvíľke bolo počuť pravidelné dýchanie. Znova som sa usmial nad jeho roztomilosťou a ani neviem kedy som zaspal.
_________________________________________

Tu máte ešte jednu časť aby sa nepovedalo...
A dobrú noc.⭐🌜

~💜I purple you💜~