BE MINE {changlix} (♥ω♥*)

13.

✧･ﾟ: *✧･ﾟ:*✧･ﾟ: *✧･ﾟ:*✧･ﾟ: *✧･ﾟ:*
Nebudem tu písať ako sa vrátili domov viete si to hádam predstaviť.
✿✼:*ﾟ:.｡..｡.:*･ﾟﾟ･*✿✼:*ﾟ:.｡..｡.:*･ﾟﾟ･*

Changbin
Sedel som v izbe a pozeral na stenu oproti mne. Pýtate sa prečo niesom s Felixom? Išiel sa niekam prejsť vraj si potrebuje prevetrať hlavu. Chcel som ísť s ním ale nie ten tvrdohlavec chcel ísť sám.

,,Prečo mám pocit že sa stane niečo zlé?"
,,Prečo mám pocit že sa stane niečo zlé práve mojej láske?"
,,Čo ak ho napadne nejaká šialená fanúšička a bude ho chcieť znásilniť?"
,,Panebože hrozná predstava"

Tieto otázky mi práve behali po hlave.

Felix
Prechádzal som sa po uliciach Seoulu a poviem vám celkom som sa bál. Nie toho že je vonku tma to vôbec nie no možno trošku áno ale viac toho že práve teraz som prechádzal okolo tmavej uličky odkiaľ bolo počuť zvuk asi rozbitej fľaše. Alebo čo to bolo. Nedalo mi to a išiel som tam. No na hneď som to oľutoval. Bol tam nejaký chlapec vyzeral staršie ako ja, v ruke fľaša tvrdého alkoholu a nadával ako zmyslov zbavený. Okamžite som sa otočil aby ma nevidel no ako už u mňa známe mal som smolu. Videl ma.
,,Hej, ty kido poď sem" otočil som sa a videl ako ku mne kráča. Veľmi som sa bál.
Prečo som neposlúchol Bina a nešiel s ním? Prečo som taký tvrdohlavý?

Hovoril som si v hlave. A než som sa stihol spamätať bol som načapený na stene. A on ma bozkával. Rýchlo som sa odtiahol a vystrašene na neho pozeral.
,,Č-čo to r-robíte?" zvrieskol som zo strachom v hlase.
,,Ale-ale ty sa ma bojíš?" opýtal sa z perverzným úškrnom na ksichte a mne naskočila husia koža. Chytil ma za ramená a ešte viac pritlačil o stenu. Na tvári som mal bolestivú grimasu, zrejme si to všimol a trochu stisk povolil.
,,Č-čo som m-mnou ch-chcete urobiť?" opýtal som sa a začal vzlykať. Nemalo cenu mu utekať držal ma až veľmi silno.
,,Pšššt nechcem ti ublížiť, chcem sa len pohrať" znova sa uškrnul. Chytil ma za bradu a chcel pobozkať ale odtiahol som sa až som narazil hlavou do steny.
,,Takže babyboy sa bude vzpierať hej" povedal a rukou mi vošiel pod tričko.
To som už nevydržal a naplno sa rozplakal.
,,Noo tíško babyboy ak budeš dobrý budem jemný ak nie tak tvrdý a to nechceš" pohladil ma po tvári a ja som zase vzlykol. Už-už mi chcel dať dole mikinu, ktorú som mal na zips ale niečo sa ozvalo za kontajnérom. On sa otočil a pozrel tam. Nikto, nikde. Nechal to tak a znova sa otočil ku mne. Teraz to už urobil a ja som nevedel čo robiť odporovať som nemal silu, vraziť mu by nedopadlo dobre. Keď som si myslel že prídem o svoje panictvo. Niekto ho odomňa odtrhol, vylepil mu a on spadol na zem.
,,Bež" povedal mi ten dotyčný vôbec som neváhal a vyštartoval von s tejto prekliatej uličky.

_________________________________________

Ahoooj srdiečka moje milované.
Áno stále žijem a dúfam že sa dožijem aspoň konca tejto knihy.
A keby nie tak to za mňa dopíše LenYori
urobím s teba otroka. Hahaha😈
잘 가요.

~💜I purple you💜~