Something like a small trip {Vitaa, SMTV}

9.

Vita: ,, no tak ak chcete možeme isť ku mne ale nikomu nemôzete povedať kde byvam"
K: ,,omg omg omg nepoviem naozaj omgg. Tvoju izbu som videla iba na videách aldkxn"
Ja som sa zasmiala a šťuchla som do Kiki: ,,skludni sa, sak ho vystrašíš"
K: ,, jasne jasne"

Dorazili sme k Vitovmi domu a Kika bola stradne v napätí, podla mna ani nedychala my sme sa na tom s Vitou strašne smiali.
Vita otvoril dvere a povedal: ,, nech sa páči dámy" pustil nás dovnútra. Jak som prechádzala okolo Vity som doňho strčila ,, jaký štramák" zasmiala som sa.
V: ,, taak čo chcete robiť? Naši su do večera preč dojdu tak o pol dvanástej"
Ja: ,, možeme si pozrieť nejaký film"
K: ,, ano ano môžeme, Vitaaa máš nejaký horror?"
V: ,, hej mám, tak podme do mojej izby"
Ja: ,, ehemm no ja som skorej myslela, že daku komediu.... leb...o..."
K: ,, jaj ja som zabudla, že sa bojíš horrorov"
V: ,, to fakt?" Zasmial sa
Ja: ,, hej nesmej sa , ale ja to dám  kludne si ho môžeme pozrieť"
V: ,, jasne jasné, ale čo ak tam bude nejaký bubák bububu"
Ja: ,, ty si fakt debil"

Všetci sme si sadli na Vitovu postel a pustili horror. Tvl mne sa to vôbec nechcelo pozerať, ja neznášam horrory a videla som asi tak 2 v živote.

Zozačiatku to bolo pohode, nič zaujimave trocha krvy ale krv zvládam.

Zrazu si kika kýchla a ja som skoro dušu vyplula jak som sa zlakla.
K: ,, Vita prosim kde máš kapesníky?"
Ja: ,, tam v tom prvom šuplíku" povedala som to skorej ako Vita a Kika sa spýtala: ,, Emma? Ehem xd to jak vieš ty si tu už bola?"
Ja: ,, no hej bola som tu už"
K:,,, aha dobre noo" a začudovala sa
Ja: ,, čo je na tom také čudné, že si sa tak zatvälila?"
K: ,, nič nič môžete odstopnut ten film.

Boli sme asi v trištvrtine filmu a bol tam jump scare a ja som sa tak zlakla, že som Vitu chytila za ruku.
Po pár minútach som si uvedomila, že mu ju držím, síce on nič nepovedal, ale rychlo som ju pustila. Pomyslela som si: * ešťe, že to Kika nevidela zas by sa čidne pozerala. Neviem prečo nieje šťastná*

Z Vitovho pohľadu:
Cítil som, že sa Emma bála a to dosť, preto mi vôbec nevadilo, že ma drží za ruku. Ale zas som nechcel vypadať mäkko no xd.  Bolo mi fakt dobre keď som vedel, že sa bojí menej.

Zrazu ma len tak z ničoho nič pustila. Prečo bože bolo mi tak dobre. *hej nie Vita nie nemysli na to*  ale ale... rozhodol som sa.

Pozrel som sa na ňu a zas ja som jej chytil ruku. Ona sa na mna tiež pozrela. Nikto nič nepovedal, ale nepustila ju. *možno ma má tiež rada* pomyslel som si znova sa venoval filmu.

Zrazu  Kike zazvonil mobil.
Kika 5minut telefonovala a potom näm povedala, že musí ísť domov. Ale bolo pol 9 vecer a my sme este ten film nedopozerali.
Vita ho stopol a išli sme vyprevadiť Kiku. 

Kiku sme vyprevadili domov a išli sme naspäť aby Vita vyprevadil mna.

Prišli sme po obchodne centrum a vlastne tu sa nase cesty s Vitom rozchádzali.  Zrazu Vita zastavil: ,, a nechces ísť ten film dopozrrať?" spýtal sa.
Ja: ,, noo ja keby nemusím tak ho nepozerám ani vtedy" zasmiala som sa
V: ,, tak sme ho nemuseli pozerať"
Ja: ,, ne museli sme ho pozerat"
V: ,, taak ideš? Ja sa to budem báť dokukávať sám"
Ja: ,, veď ty sa horrov nebojíš. To ja som z nich posrata. "
V: ,, no dobre tak jak jaku lepšiu vyhovorku si musim vymyslieť, aby si išla ešte ku mne?"
Ja: ,, aha tak som to dobre pochopila. Jaka som mudra" zasmiala som sa
V: ,, jojo najmudrejšia, tak ideš ja ta potom môžem kludne odviesť autom domov"
Ja: ,, no idem " zasmiala som sa
V: ,, fajnn so pome"

Pridli sme k Vitovi domov, sadli si na postel a išli zas pozerať film.

Pozerali sme asi pol hodinu a už to nebolo také strašidelné. Chcelo sa mi fakt spať tak som sa oprela o Vitove rameno, že budem pozerať tak.

Po pár minú tach som zaspala.

Z Vitovho pohladu:
Videl som na Emme, že je unavená už sa ani tak moc neľakala tych jump scarov.
Vtom si položila hlavu na moje ramono. Ja som sa cíl zas dobre, presne tak ako, keď som jej dal tu ruku.

Po pár minútach som videl, že spí. Naozaj zaspala. Ja som nevedel, či ju mám zobudiť ale nechcel som.

Vtom prišli moji rodičia. Teda počul som ako niekto otváral dvere. Lenže Emma ležala na mojom ramene.

Opatrne som vymenil svoje rameno za vankúš a prikryl som ju dekou.

Potichu som zisiel dole. Tam ma už čakala mama.
Ja: ,, no ako ste sa mali?"
M{mama}: ,, dobre, pozdravuje ťa Simona tá baba, čo si do nej bol kef si mal 12 a čo ty?"
Ja: ,, no dobre a povedz nabudúce Simone, že aj ja ju pozdravujem a že dakujem"
M: ,, jasne poviem a som unavena tak už pôjdem spať dobre?"
Ja: ,, dobre pohode ja skovám všetko čo si pribiesli.. aaa mami?"
M: ,, no?"
Ja: ,,prosím ak by si tu videla Emmu, to dievča čo tu volo aj včera, tak ona tu dneska spí tak sa nezlakni. "
M: ,, janse, ja ju asi ani neuvidím lebo o 7 mi ide vlak domov."
Ja: ,, hej dobre"
M: ,, ale zajtra ideš do skoly Vitaliji tak nezabudni, nie že tu budeš robit..."
Ja: ,, mami ja ju iba nechcem zobúdzať to je vsetko zajzra idem aj ja aj ona do školy takže.. klud"
M: ,, dobre ja už pôjdem spať"
Ja: ,, dobre ja tiež pôjdem."

Povedal som jej dobru a išliel som si este pre nafukovaciu posteľ aby som nespal pri Emme. Nechám jej celú posteľ. A jakože je mi čudné spat pri nej ako no...