90 Dní

8. Telefonát

„Dvojitú whisky prosím." Sadla som si za bar rovno vedľa neho ale on sa neunúval ani zdvihnúť hlavu od pohárika. Na prvý pokus som uhádla že bude piť v hotelovom bare. „Čo chceš?" Zavrčal na mňa ale stále sa venoval len zlatistej tekutine. „Som tu kvôli Blaiseovi. Mrzí ho že ste sa pohádali a mňa mrzí že je smutný." Povedala som narovinu a vypila som svoju dávku alkoholu. Kývla som na barmana nech mi ešte doleje. „To nie je tvoja vec čo ty o nás vôbec vieš? Veď Blaisea ani nepoznáš." Uvedomila som si že má vlastne pravdu. Poznali sme sa dokopy jeden a pol dňa. Na škole sme sa nikdy predtým ani nerozprávali.

„No vlastne je to môj manžel takže..." Začala som nevinne ale on ma okamžite prerušil a už sa na mňa konečne aj pozrel. „Nie ste manželia obaja s tým už prestaňte! Je to len šaráda ako celé toto. Vypadni stojím o ženskú prítomnosť ale nie tvoju." Upokoj sa Ginny, hovorila som si v duchu aby som na neho nevrhla nejakú kliatbu. „Myslíš skôr nejakú šľapku?" Opäť som vypila pohár a zakývala na barmana. „Áno Weasleyová presne tak takže pokiaľ so mnou dnes večer nebudeš spať tak vypadni!" Posledné slovo mi zvlášť zdôraznil ale ja som sa nevzdávala. „Fajn tak rozdáme si to tu alebo v tvojej izbe?" Pretočil očami a aj on sa poriadne napil.

„Fajn pochopil som nezbavím sa ťa však?" Pokývala som hlavou. Zdá že to začínal chápať. „Tak čo odomňa chceš? Ešte dva krát!" Zakričal na barmana a ukázal na naše prázdne poháre. „Nechcem aby si sa hneval na Blaisea pretože ti aj tak klamal...nebol to jeho nápad ale môj. Ja som to chcela zahrať aby sme ťa oklamali že sme spolu spali tak nebuď odporný k nemu ale ku mne to ti ide totiž oveľa lepšie." Nad tým koncom na úškrnul. „Prečo ti na tom tak záleží? Veď vieš aký sme tak prečo ti záleží na tom či sa na Blaisea hnevám alebo nie?" Ako som zistila on naozaj nerozumie medziľudským vzťahom pokiaľ nejde o sex.

„Blaise je dobrý chlap viem to nepýtaj sa ako keďže ho nepoznám..."napodobnila som akože jeho hlas: „...ale jednoducho to viem a...viem aký ste? Ako to myslíš teraz si povedal že to neviem lebo vás nepoznám tak sa rozhodni." Vyvrátila som vlastne všetko o čom sa so mnou snažil celý čas dohadovať. Znova sme sa napili a do dna. Barman opäť nalieval. „Sme predsa zlý...bastardi, sukničkári...smrťožrúti." zabodol do mňa svoj ľadový pohľad. Neviem či čakal že sa zľaknem alebo čo ale vôbec mu to nevyšlo.

„Súhlasím si bastard a aj kurevník a aj Blaise...ale strávili sme spolu celú noc zábavy, odleteli sme do Vegas kde sme tiež boli celý noc a ako vidíš aj dnes som si s Blaiseom dokázala nájsť spoločnú reč... Problém nie je v tom čo si myslím alebo čo "viem" Malfoy ale v tebe! Ty jediný sa tváriš ako veľký ľadovec s ktorým nič nepohne ako pán urazený a mne je to vlastne fuk. Rob si čo chceš ale Blaise za to nemôže tak buď ohľaduplný aspoň k nemu pretože je to tvoj priateľ a jemu vaša hádka ublížila...a o mne si mysli čo chceš ja zaspávam s čistým svedomím tvoje reči ma netrápia.... A ešte niečo!" Postavila som sa od baru a chcela som odísť lebo som na neho nemala viac nervy. Pán dokonalý. Ale napadla ma ešte jedna myšlienka ktorú som musela vysloviť:

„...Ani ty ani Blaise nie ste smrťožrúti a nikdy ste neboli boli ste len deti ktoré za nič nemohli a nespáchali ste nič také zlé aby ste sa k nim museli zaraďovať. Tak otvor oči a prestaň sa ľutovať ty zbabelý chudák." Vypila som svoj posledný pohár whisky a odišla som preč. Po celý čas ako som rozprávala som sa mu dívala priamo do očí. Už sme neboli na škole a neboli sme deti. Svet bol opäť bezpečné miesto už nebola vojna a ľudia stratili viac ako prekliaty Malfoy a to ma vytáčalo. Ja sama som prišla o brata a Remusa s Tonksovou a neutápala som svoj žiaľ v alkohole a nepovažovala som sa za chuderku pretože nie som jediná!

Totálne vytočená som sa vrátila do izby a namierila som si to rovno k minibaru. Otvorila som si fľašu vína a neunúvala som sa babrať s pohárom. Sadla som si do kresla a pozerala na telefón. Mala by som zavolať Hermione určite sa už strachuje, napadlo mi. Keď zdvihla mala som pocit že sa práve zobudila. Vlastne je to možné veď v Anglicku je ráno. „Si v poriadku zlatko?" Opýtala sa ma zaspato. „Áno nič mi nie je...Vegas je naozaj ohromné." Doslova som cítila jej úľavu keď som sa s ňou normálne rozprávala. Asi čakala že budem hysterická kvôli Deanovi ale ak mám byť úprimná za ten čas čo som tu som na neho ledva pomyslela.

„Počuj Hermi neuveríš koho som dnes stretla a bola som s ním na večeru." Začala som opatrne. Bude to asi lepšie ako keď to zajtra uvidí na titulke. „S nejakým fešákom?" Opýtala sa uštipačne. „Vlastne...s Blaiseom Zabinim." V telefóne ostalo ticho. „Si nadrogovaná?! Ty si šla na večeru so Zabinim?" Vykríkla odrazu až som si musela odtiahnuť telefón od ucha. „Áno stretli sme sa náhodou a on ma pozval tak som súhlasila ale vieš... niečo sa stalo a chcem aby si to vedela odomňa a aj Ron a ostatný." Hermiona si sťažka povzdychla. „Pre Merlina Ginny čo si vyviedla?" Vydala som sa. Zaujímalo ma čo by na to povedala keby jej to takto oznámim. No radšej som to neskúšala.

„Videli nás novinári. Pravdepodobne budeme zajtra na titulke s nie veľmi pekným popisom." Ďalší povzdych. „Vieš ako toto Dean s radosťou využije proti tebe? Nakoniec budeš ty tá neverná." Zamračila som sa. Toto má byť to podstatné? „Mne to je jedno Hermi on ma nezaujíma nech si myslí a hovorí čo chce možno bude aspoň trochu žiarliť pretože som s niekým úspešnejším a krajším ako je on!" Zase som sa začala rozčuľovať tak som si musela poriadne odpiť z fľaše ktorá bola na moje prekvapenie stále celkom plná. „Myslela som že ste šli len na večeru ale ty ho ospevuješ akoby šlo o niečo viac." Podozrievala ma. Neveriacky som sa rozvalila do kresla a vyložila som si nohy na stôl skôr než som bola schopná niečo na to povedať.

„Hermiona prestaň! Ty si vytiahla Deana ale mne je to jedno ja sa nemám za čo hanbiť veď som predsa slobodná a za to môže jedine on!" Zakričala som do telefónu asi až príliš hlasno. „Musím už končiť chcem si ešte užiť mesto kým sa zase vrátim dobrú noc." Povedala som splašene a položila som telefón. „Och!" Neodpustila som si a zase som sa musela napiť.