90 Dní

11. Svadobná fotka

Zobudilo ma klopanie na dvere. Neochotne som sa vyhrabala z Perín a išla otvoriť. „Čo horí?" Opýtala som sa zaspato pričom som si šúchala oči. Zaostrila som ma veľmi prekvapeného Blaisea ktorý zbledol na smrť. Uvedomila som si kam sa pozerá tak som rýchlo obranne mávala rukami. „Nie je to tak ako to vyzerá!" Zdvihol prst a ukázal na posteľ. „Takže to vôbec nie je tak že máš v posteli polonahého Draca?" Vlastne to bolo presne tak. „Áno ale ostal tu úplnou náhodou nemysli si že my dvaja..." Zdvihol ruku aby som bola ticho. Prešiel okolo mňa ku posteli a v tom zbadal ako vyzerá jeho zbitá tvár. Mal rozťatú peru a obočie a pod ľavým okom celkom slušný monokel.

„To som mu neurobila ja." Povedala som len tak mimochodom. Blaise sa úškrnul. „Neprekvapilo by ma keby áno." Začal ním triasť aby sa zobudil. Malfoy nespokojne zavrčal ale keď otvoril oči a uvidel nás oboch ako tam nad ním stojíme okamžite sa prebral. „Nie je to tak ako to vyzerá." Povedal ihneď svojmu kamarátovi. „Hej to som už raz počul teraz by bolo dobré keby ste mi vysvetlili čo sa stalo a kto ťa zbil." Tak sme sa teda pustili do vysvetľovania. „Vy dvaja nie ste normálny...teraz ak dovolíte idem na raňajky ak chcete pokojne sa pridajte." Blaise nad celou našou historkou len mávol rukou a radšej sa k tomu nevyjadroval.

„Čo keby si už vypadol?" Opýtala som sa Malfoya keď sa odrazu postavil a išiel do kúpeľne. Veď ma svoju vlastnú izbu! Našťastie si len zobral svoju košeľu a šiel preč. Prebehlo to bez slov za čo som ba vďačná on nebol človek s ktorým som mala v pláne komunikovať viac než to bolo nutné. Dala som si sprchu a obliekla si krásne čisté nové šaty. Narozdiel od tých elegantných a sexy boli tieto letné a voľnejšie no stále dokonalé. Na stole na terase ma už čakal džús aj ranná káva. „Vedel si že prídem?" Opýtala som sa spokojného Blaise ktorý si vychutnaval atmosféru toho mesta. „Tušil som že prídete obaja." Žmurkol a zakýval na Malfoya, ktorý práve vošiel, aby si nás všimol. „Tak čo dnes podnikneme?" Opýtal sa ďalej spokojne.

„Vy si vymyslite zase nejaké trápne divadielko a ja sa opijem." Zahundral Malfoy a odpil si z kávy. „Super takže napadlo mi že už keď sme tu mali by sme zastaviť v nejakom kasíne to predsa k Vegas patrí! A potom by sme..." „Prepáčte že vás vyrušujem pán Malfoy ale volali z letiska kvôli skoršiemu letu do Londýna... mám ich na linke." Malfoy vyletel zo stoličky ako raketa a okamžite mieril na recepciu k telefónu. „Zdá že ideme domov." Povedala som smutne. Nie že by mi Malfoyova prítomnosť bola príjemná ale... Bola som šťastná že nevidím Londýn. Aspoň na chvíľu. „Áno očividne." Zamrmlal Blaise. Ani on z toho nebol nadšený. „Odlietame už zajtra ráno." Povedal nadšene Malfoy a vypil do dna pohár whiskey. Do pekla odkiaľ ho zas priniesol?!

„Super..." Malfoy si prekvapene premeral Blaisea ktorý bol značne podráždený. „Čo sa tak tváriš?" Zamračil sa aj on. Asi sa mu nepáčilo že nezdielame jeho nadšenie. Teda Blaise...ja som mu bola totižto ukradnutá. „Ginny pozrieme si Vegas kým sme ešte tu?" Opýtal sa ma s nádejou a ja som prikývla. „Poďme si to užiť." Usmiala som sa a potiahla ho za ruku. Malfoy nechápavo zízal ako sa Blaise rozveselil a ako spolu kráčame preč. „Ja nechcem ísť domov všetko mi ju tam bude pripomínať." Zastonal počas toho ako sme kráčali rušnými ulicami. „Cítim sa rovnako ale ešte sme tu tak si to užime!" Navrhla som energicky. Nie nie na Deana budem myslieť až zajtra dnes ešte jednoducho nie!

Do hotela sme sa vrátili až neskoro v noci. Celý deň sme chodili po tých najzaujímavejších miestach vo Vegas ktoré sú v každej cestovateľskej príručke ako tie ktoré musíte navštíviť ak tam prídete! Mali sme asi tisíc fotiek z každého uhlu. Najedli sme sa sa v stánkoch v mestských štvrtiach kde sa varilo na každom rohu všetko od výmyslov sveta. Blaise zistil že zmiešať morské plody a pikantné mexické jedlo nebol dobrý nápad. Keď sa zotmelo chceli sme vidieť to čím je Vegas známe na prvom mieste. Kasína. V pokri som vyhrala dve tisícky a Blaise na rulete takmer sedem tisíc. Ale potom asi štyri prehral. Zase sme toho celkom dosť popili ale rozhodli sme sa že do hotela zájdeme pešo.

„Ďakujem ti za skvelý deň Ginny budeš mi chýbať keď sa zajtra vrátime." Zamrmlal opito Blaise. „Veď to nie je zbohom navždy. Môžeme byť v kontakte. Vlastne ešte hodnú chvíľu musíme veď sme manželia." Pripomenula som mu načo sme sa rozosmiali. „Keď sa rozvedieme necháš si moje priezvisko?" Podpichoval ma. „Škoda že s nami nebol Draco." Nad touto poznámkou som pretočila očami. „Úprimne Blaise ja som za to len rada pretože je to kretén." Nechcela som mu nadávať na kamaráta viem že to nie je príjemné ale bola to pravda a to nemohol popierať ani on. „Ja viem že je ale je to dobrý človek naozaj...len je uzavretý. Kiež by si ho mohla viac spoznať obľúbila by si si ho."

No o tom silne pochybujem. Nechcela som sa ním o tom naťahovať pretože obaja sme mali na Malfoya svoj názor a hoci som si Blaise vážila určite by som preto nechcela tráviť viac času s Malfoyom. „Mali by sme si ísť ľahnúť nech ráno letíme oddýchnutý, zase sa budeme musieť spamätať z časového posunu." Rozdelili sme sa a každý šiel do svojej izby. Hodila som si kabelku na postel ale predtým som si nevšimla že na nej niečo je. Až keď som si išla ľahnúť a skoro som to zhodila na zem. Bola to plochá škatuľka ani nie moc veľká. Keď som ju otvorila navrchu bol papier s odkazom:

Ďakujem že si mi zachránila riť. Ber to ako láskavosť, vždy keď sa pozrieš na túto fotku uvedomíš si že nemáš toľko piť.

Zložila som papier a vybuchla som ho smiechu. Bol tam rámček s fotkou z kaplnky ako som stála medzi Malfoyom a Blaiseom s nejakou divnou kyticou v rukách a závojom na hlave a aj ja aj Blaise sme do kamery ukazovali naše obrúčky zatiaľ čo Malfoy namiesto toho ukazoval fľašu whisky. Neveriacky som pokrútila hlavou. Možno mal Blaise pravdu a Malfoy je o trochu menší kretén ako som si myslela. Ale len možno!