90 Dní

28. Otvorenie sezóny

Pansy sa najprv trochu upokojila kým sme opäť zavolali Harryho. Opatrne sme Harrymu vysvetlili čo sa teda vlastne stalo ale ubezpečili sme ho že ma to vôbec netrápi len že som bola naštvaná pretože utrpelo moje ego. Nič z toho čo mi povedala Pansy sme nespomenuli. Ostala som tam poriadne dlho, dokonca sme si spolu dali večeru. Škoda že Teddy bol práve u Andromedy dlho som ho nevidela. Ale aj Narcissa Malfoyová ktorá bola stále u svojej sestry aspoň príde na iné myšlienky pri malom hravom chlapcovi. Okolo desiatej som usúdila že je najvyšší čas ísť domov. Veď som im tam zavadzala už od obeda. Rozlúčili sme sa a ja som sa odmiestila pred hlavný vchod bytového domu, ktorý bol mojím dočasným domovom.

„Ahoj." Pozdravila som previnilo Blaisea ktorý sedel za stolom a niečo písal do nejakých papierov, zrejme z vysokej školy. „Ahoj, Ginny prepáč mi ten obed ja som sa ťa nechcel nijako dotknúť..." Okamžite som ho zastavila. „Blaise! Ja som bezdôvodne kričala na teba pretože som bola vytočená ja sa musím ospravedlniť tebe." Neveriacky som sa chytila za hlavu. On má také zlaté srdce že to až nemôže byť pravda. Silno som ho objala a dala mu pusu na líce. „Čo to robíš?" Opýtala som sa zvedavo. „Len nudné veci do školy. Ty sa pochvál kde si bola doteraz?" Dobrá otázka. Spomenula som si ako som sľúbila Pansy že Blaise pripravím na fakt že chodí s Harrym a že sa vlastne budú brať.

„Vlastne som bola s Pansy." Blaise prekvapene zdvihol zrak od papierov. „Ale čo." Podotkol zvedavo a už už nastavoval uši aby som povedala o čom sme spolu hovorili. „Pansy chce teba Malfoya zoznámiť so svojim priateľom." Jeho oči sa rozšírili a videla som ako pučí brko ktoré ma v ruke a atrament mu vyteká po stole. „Prečo ste o tom hovorili, prečo nás jednoducho nepredstaví?" Navrhla som aby sme si šli sadnúť na gauč. Hoci neochotne ale súhlasil. „Pozri je to ako s rodičmi. Vieš že chcú pre teba len to najlepšie len niekedy nerozmýšľajú nad tým čo vlastne chceš ty alebo ťa prinajmenšom strápnia alebk urazia účes babky tvojej frajerky."

Snažila som sa mu uviesť vhodný príklad ale už to že sa prestal mračiť a na chvíľu sa zasmial bol dosť dobrý pokrok. „No a v tomto prípade ste vy tí rodičia." Blaise chápavo prikývol. „Pansy si myslí že urobíme scénu?" „Tak nejak." Uznala som pravdivo. „My len nechceme aby bola potom sklamaná." Unavene som si pozvdychla. Toto bude ešte dlhý večer. „Ale to vy predsa nemôžete vedieť? Pozri všetci mi hovorili aký je Dean úžasný aký sme skvelý pár a že Dean je super chalan. Bol kamarát aj s mojimi bratmi už na škole a pozri ako to dopadlo. Nemôžeš vedieť ako sa ten vzťah vyvinie to nevie nikto. Čo ak ju naozaj miluje a bude ju milovať do konca života ale vám sa nebude páčiť a pokazíte jej to? Takú lásku stretneš len raz za život chcete jej ju odoprieť kvôli vášmu šialenému ochranárskemu pocitu?"

Blaise sa začal smiať namiesto toho aby mi na to povedal niečo rozumné. „Prečo sa teraz smeješ?" Opýtala som sa mrzuto. Vôbec to nešlo podľa môjho plánu. „Už chápem prečo chcela aby si ma na to pripravila. Ide ti to úžasné." Tak dobre možno to bolo predsa len ľahké. Bola som vďačná že to Blaise pochopil no stále nevedel o koho ide a to mohol byť ešte veľký problém. „Pansy je naozaj šťastná." Naozaj bola. Obaja boli. Celý čas ma udivovalo ako sa na seba usmievajú a ako taktne sa spolu rozprávajú a aký su k sebe. Aj slepý by videl že sa veľmi ľúbia.

Keď som išla v ten večer spať rozmýšľala som kedy ja stretnem niekoho kto ma bude tak milovať. Zatiaľ však šťastie na chlapov nemám. Teda mám skvelého milujúceho, starostlivého a ešte aj pekného manžela ale... škoda že je to len akože. No vďaka Blaiseovi som sa preniesla cez Deana a naozaj vo mne neostal jediný kúsok ktorý by sa ním trápil. Aj on prestal myslieť na Daphne a obviňovať sa čo urobil zle. Celé toto manželstvo bolo predsa len na niečo dobré. Navyše som získala skvelého kamaráta na ktorého sa môžem vo všetkom spoľahnúť. Uvedomila som si že mám vlastne všetko čo chcem. Okrem lásky.

„Fajn, Bella ľavý bok je tvoj." Malá modrooká triafačka na mňa neveriacky vypúlila oči. „Zvládneš to dievča ja ti verím a ja som tu šéfka takže nech si ostatný myslia hocičo...ja viem že to zvládneš." Povedala som jej podporujúco pretože to zjavne potrebovala. Nasadli sme na metly a otvorenie sezóny mohlo začať. Moje myšlienkový pochody ohľadom chybajucej lásky som uzavrela včera v noci a dnes som ráno som vstala s odhodlaním dať všetko do mojej práce ktorú milujem! Vyleteli sme na ihrisko a krúžili sme nad štadiónom. Pozrela som sa k hlavným VIP tribúnam kde som venovala miesta svojim priateľom. Tešila som sa keď som uvidela Blaisea a dokonca Rona a Hermionu! Stáli síce asi dva metre od seba a Ron po Blaiseovi neustále zazeral. Obleteli sme štadión ešte niekoľko krát keď som sa znova pozrela na tribúnu a takmer som spadla z metly.

Prišla aj Pansy s Harrym a držali sa za ruky. Tí traja sa tvárili ako na pohrebe kým im zaľúbenci niečo hovorili. Toto bola chvíľa kedy som naozaj ľutovala že tam nie som a nemôžem si to poriadne užiť! Než som sa spamätala stála som na svojej pozícii a čakala na otvorenie zápasu. Všetko prebiehalo veľmi rýchlo. Hráč, hráč, lopta, hráč, pálka, metla, lopta, hráč, lopta lopta, hráč s loptou. Zápas trval už pridlho a bola remíza. Zbadala dom stíhačov ako sa rútia za zlatou strelou. Uvedomila som si že ak chcem body navyše za výhru na góly musíme trafiť ešte jeden skôr než jeden z nich ukončí zápas! Letela som priamo na dvoch súperov.

Bella, to malé dievčatko bolo voľné a mala šancu ten gól trafiť. Druhá triafačka bola síce tiež voľná ale bola príliš ďaleko a v pätách jej bol bulharský odrážač. Spomenula som si na rozhovor s Malfoyom. Musím jej veriť ona to zvládne nie len malé dievčatko je silná! Povedala som si presvedčene a z celej sily som jej hodila prehadzovačku. Boli to najdlhšie štyri sekundy v mojom živote. Metlou odrazila prehadzovačku ktorá letela k jednej z obručí no k nej letel zároveň aj bulharský strážca. „JOLANE LAKEOVÁ CHYTILA ZLATÚ STRELU PRVÝ SEZÓNNY ZÁPAS VYHRÁVAJÚ SCOTLANDSKÉ LEVICE!"

Otočila som na našu stíhačku ktorá mávala nad hlavou zlatou strelou. Hrozne sa mi uľavilo. Vyhrali sme. To je dobrý štart sezóny. Viac než dobrý. Pozrela som sa na skóre a neverila som vlastným očiam. 160 bodov pre nás a 150 pre bulharov. Pozrela som sa na rozradostenú Bellu ktorá zjavne sama nemohla uveriť tomu čo sa deje. Hrdo som sa usmiala pričom som na ňu žmurkla. Moje dievčatá to zvládli. A nech sa ma ešte raz skúsi niekto opýtať prečo nemám v tíme chlapov!