90 Dní

27. Prosba kamarátky

„Asi si trochu prekvapená." Začal opatrne Harry keď som hodnú chvíľu pozerala do prázdna pretože som si predstavovala ako Malfoya prekotí keď to zistí. „Áno som veľmi prekvapená ale...som šťastná že si sa rozhodol mi to povedať." Pansy, hoci som sa s ňou stretla len raz, sa mi veľmi zapáčila a naozaj sa mi k Harrymu hodila. „Chcel by som ti povedať ešte niečo." „Si tehotná?" Opýtala som sa automaticky. Takéto rozhovoru zvyčajne končili takto takže som chcel obísť zdĺhavé naťahovanie. „Nie!" Vykríkli obaja naraz. „Povedal som ti že vás predstavím až keď si budem istý že je to vážne... už asi chápeš prečo...a teraz viem že je to vážne pretože... pretože som Pansy včera požiadal o ruku."

Konečne som chytila svoj naliaty pohárik a vypila som ho do dna. Potom som nadšene vyskočila a skákala som od radosti pričom som sa na nich na oboch vrhla a stískala som ich tak silno ako to len šlo. „Gratulujem som taká šťastná! Panebože Harry ty sa budeš ženiť!" Výskals som nadšene. Obom sa očividne uľavilo že sa teším s nimi. „Máme však problém...nikto okrem teba to ešte nevie, vlastne ani len to že sme spolu." Pripomenula Pansy a ja som hneď vedela ktorá bije. „Blaisea sa pokúsim nejak spracovať ale čo sa týka našej rodiny Harry úprimne ti radím aby si im to ani nehovoril. Ja s Blaiseom ani nič nemám a aj tak ma nenávidia."

S Hermionou si občas síce zavolám ale to je asi tak všetko. Nikto iný z rodiny sa mi ešte neozval a zjavne im to nevadí. „Je to naša rodina pochopia to. A to čo sa stalo medzi nimi a tebou je tak trochu aj tvoja vina Ginny. Viem aký sú a že nepočúvajú ale ty sa ani nesnažila to vysvetliť rovno si im šplechla do ksichtu že si sa vydala za Blaisea a ešte v ten deň si sa k nemu nasťahovala. Nemyslíš že to je trochu... nefér?" Naštvane som si musela naliať ďalší pohár. „Nezabudni prečo som tak vybuchla!" Pripomenula som mu a hneď som ho aj vypila. „Prečo?" Zaujímala sa Pansy. Túto časť zrejme Harry v rozprávaní vynechal. Blaise bol Pansyn najlepší kamarát nemohol jej povedať čo si o ňom narovinu myslí jeho rodina.

„Moji drahí rodičia sa hnevajú že sa stretávam so smrťožrútom... doslova." Dodala som úprimne. Pansy sa najprv zamračila ale potom sa opäť tvárila pokojne. „To ma ani neprekvapuje. Myslím že o mne povedia to isté hoci ja znamenie ani nemám. Nebudeme si klamať vieme aký boli naši rodičia a kde skončili. Myslím že Harry má pravdu mali by sme im rozumne povedať ako na tom sme a postupne si na to zvyknú.... myslím že ani Blaise a Draco mu hneď nepodajú ruku a nepovedia vitaj bracek!" Pansy sa snažila napodobniť ich hrubé hlasy čo vyznelo veľmi vtipne.

„Milujem Pansy a prežijem aj to že budem musieť tráviť čas s Malfoyom ak ju to urobí šťastnú. A ak nás majú radi aj oni to budú rešpektovať a každý si na každého časom zvykne." Dodal Harry spokojne. Úprimne chcela by som mať toľko optimizmu ako oni dvaja. Nechcela som sa o tomto s nimi hádať lebo tak či tak to svojim blízkym povedať museli ale o ich reakcii sme mali zjavne rozdielne názory. „Ginny mohla by si na to nejako pripraviť aj Draca? Ste v jednom byte hádam by si mohla tak nenápadne..." „Nie!" Odmietla som rázne čím som ich oboch dosť zaskočila. Harry zrejme vedel o situácii že Malfoy bol v byte tiež od Pansy keďže sa netváril moc prekvapene keď to spomenula.

„Prepáč Pansy ale s ním sa ja baviť o ničom nebudem." Dúfala som že som to povedala dosť vážne aby ma neskúšali znova prehovárať. „Takže preto si tu.... čo zase urobil?" Povzdychla si Pansy a aj ona si vybrala pohár na whisky. Zrejme dobre vedela ktorá bije. „Je to trochu zložitejšie." Zvedavo sa oprela a so slovami: „Ja mám času dosť. Zvlášť na toto, za tie roky som si už zvykla." Čakala na moju odpoveď. „Harry mohla by som sa na chvíľu porozprávať s Pansy osamote?" Opýtala som sa prosebne. Harry absolútne nechápal čo sa to deje no aj tak súhlasil a odišiel do kuchyne pričom za sebou zatiahol posuvné dvere.

Povedala som Pansy čo sa stalo a ona za pomaly každou vetou do seba otáčala poháre s whisky. „Ginny prosím, pre dobro svoje moje aj každého na okolo nepleť sa s ním! Nehovorím ti to teraz ako tvoja kamarátka ale ako niekto kto ho pozná celý život. Draco má vážny problém aj keď si to nechce priznať a potrebuje liečenie! Minimálne alkoholu a drog. Blaise tvrdí že s tým prestal ale tomu neverím poznám ho a poznala som ho keď nič nebral a takto sa nesprával! Blaise to nevidí lebo ho len ľutuje ale Draco sa nedokáže preniesť cez všetky tie roky utrpenia s otcom áno ja viem že to mal naozaj ťažké ale takto život nefunguje má veľmi hlboké depresie a  všetko to dusí v sebe. Nie je pripravený na to aby dokázal udržať akýkoľvek vzťah aj keby ťa miloval cez hory cez doly. Nie je zdravý Ginny prosím daj si povedať pretože on ti ublíži a veľmi ti ublíži pokiaľ sa nevylieči."

Pansy ma držala za ruky a po celý čas mi pozerala do očí takmer bez žmurknutia. Myslela to smrteľne vážne o tom sa nedalo pochybovať. „Dobre." Sľúbila som jej že sa s ním nebudem zaoberať ani tým bozkom a jednoducho na to zabudnem. „Veľmi by som si želala aby ste boli spolu ale to nejde. On potrebuje liečenie inak by vás oboch zničil." V očiach sa jej zaleskli slzy a pár jej ich stieklo po lícach. Súcitne som ju objala. Tak veľmi jej na ňom záležalo a veľmi sa pre neho trápila aj keď si to on vôbec neuvedomoval. Bolo mi na nič samej zo seba že ja sa vždy zaoberám takými blbosti pricom ľudia trpia oveľa horšou bolesťou. O to smutnejšie bolo že to boli aj ľudia okolo mňa a ja som si zaslepene myslela že len ja sa mám zle.