90 Dní

15. Zamilovaný Harry

Sedeli sme na peknej malej teraske a vychutnávali si slnko. „Dnes ráno som hovorila s Ronom... Povedz Hermiona čo si urobila s mojim bratom?" Hermiona sa rozosmiala a začala niečo hľadať v kabelke. „Zistila som to v ten deň ako si odišla a nechcela som ti to hovoriť cez telefón. Ron je kvôli tomu úplne iný a musím povedať že oveľa pokojnejší a nechá si veci aj vysvetliť. Zatiaľ. Sú to len dva dni takže uvidíme či mu to vydrží." Podala mi malú fotku. Otočila som ju a skoro som tam odpadla. Nevedela som či mám začať kričať od radosti alebo plakať od šťastia. Bola to fotka z ultrazvuku. „Hermi...gratulujem to je nádhera." Silno som ju poobjímala a nechcela som ju pustiť.

„Takže ja budem teta." Keď som to povedala nahlas nemohla som tomu ani uveriť. Ja budem teta. Ron a Hermiona budú mať bábätko. „Zatiaľ to vieš len ty a Harry. V sobotu máme ísť všetci na obed do brlohu a tam to chceme oznámiť všetkým." Sobota? Brloh? Obed? Och bože... „To je skvelé. Predpokladám že tam musím ísť." Začala som nenápadne či je šanca aby som sa tomu vyhla ale keď som uvidela jej výraz pochopila som že nie je. „Do konca týždňa mám ešte veľa práce kvôli jesennej sezóne ktorá začína už budúci mesiac ale sľubujem že od pondelka si nájdem čas a budem si hľadať bývanie." Sľúbila som aj keď mi obaja hovorili že sa s tým nemusím ponáhľať že môžem ostať do kedy potrebujem. Teraz čakajú bábätko a to je ďalší dôvod odísť čím skôr. Nemôžem tam byť ako piate koleso potrebujú svoje vlastné súkromie vo vlastnom dome a nie mať na krku ešte aj mňa.

Ako som povedala tak aj bolo. Celý týždeň som len pracovala na príprave na sezónu na stratégiách a tréningových plánoch a nevedela som kde ki hlava stojí. Dúfala som že to bude aj dostatočný dôvod aby som sa nemusela zúčastniť obeda v brlohu ale neuspela som. Keďže si moji drahí bratia priviedli aj svoje polovičky dom bol ešte plnší ako obyčajne a to sme tam ešte ani neboli všetci. „Ahoj Ginny." Bola som šťastím bez seba keď sa za mnou ozval Harryho hlas. Ihneď som ho objala. „Nejdeme von je tu akosi plno." Navrhol a ja som vďačne súhlasila m sadli sme si na plot pri poli tak ako sme to robili kedysi.

„Rád by som povedal že mi je ľúto čo sa stalo ale ja som to vždy vravel že Dean nie je pre teba ten pravý." Zasmiala som sa. Áno Harryho ho nemal rád od chvíle čo sme sa ešte na škole hádali. Narozdiel do ostatných ktorý ho zbožňovali. A teda okrem mami ktorá dúfala a stále dúfa že skončím s Harrym. „Úprimne mi je lepšie. Cítim sa lepšie. Mám svätý pokoj a nemusím riešiť primitívne hádky a môžem sa plne sústrediť na prácu." To bola momentálne moja priorita číslo jedna. Ani Harry nemal priateľku. Staral sa len o malého Teddyho, o svojho krstného synčeka s ktorým býval v dome svojich rodičov ktorý si opravil a venoval sa svojej práci hlavného aurora. Harry po všetkých tých rokoch naháňania sa za Voldemortom a za službou svetu mal konečne právo venovať sa sám sebe.

„Videl som tú titulku." Začal opatrne. Bolo mi jasné že sa na to opýta. „Poviem ti tajomstvo Harry ale sľub že to nikomu nepovieš a ani Ronovi a Hermione." Premýšľala som nad tým už od rána pretože som čakala že príde tento rozhovor a usúdila som že Harrymu to povedať môžem. Občas mi bol viac ako vlastný bratia. Verila som mu a tak som mu povedala pravdu o tom ako to bolo. Samozrejme že som vynechala tú časť kedy som sa dvakrát zobudila vedľa Malfoya pretože mi jeho mene Harry vrel od zlosti. Niektoré veci sa jednoducho asi nikdy nezmenia. „Takže si teraz oficiálne pani Zabiniová?" Opýtal sa ma keď som skončila. Súhlasne som prikývla. Zdalo sa že to musí najprv spracovať ale keď sa začal smiať uľavilo sa mi.

„Pre Dumbledorea Ginny ty si šialená." Prečo to počúvam častejšie ako by som chcela? „Dúfam že to ukončíme skôr ako to niekto zistí lebo budem mať veľký problém." Povedala som smutne. Neštvalo ma ani tak to manželstvo ako to čo bude nasledovať ak to zistí moja rodina. Harry ma objal okolo pliec a prisunul sa bližšie. „Tým sa netráp si predsa dospelá a je to tvoja vec čo robíš. Je to síce šialené ale veď si to neurobila naschvál a nie je to nič vážne čo by sa nedalo vrátiť veď nie si tehotná alebo také čosi.... vieš že ja tu som stále pre teba a keďže viem aký býva Ron ak by bolo treba u mňa máš dvere vždy otvorené veď byt si nemôžeš kúpiť zo dňa na deň chvíľu to potrvá a počúvať nejaké výčitky každý deň..."

Nemusel ďalej hovoriť. Silno som ho objala a položila si hlavu na jeho hruď. Cítila som sa naozaj dobre pretože ma vypočul a vedel mi povedať aj niečo iné ako obvinenia že som sprostá a ako som mohla niečo také urobiť. „Vieš Harry možno má mamka pravdu...mali by sme byť spolu lepšieho chlapa asi už nikdy nenájdem." Snažila som sa tváriť vážne ale šklbalo mi kútikmi úst. Harry sa ihneď rozosmial. „Ty potrebuješ niekoho rovnako tvrdohlavého ako si ty, kto sa s tebou bude neustále naťahovať a bude pre teba výzvou, niekoho takého kto bude vidieť že s tebou sa netreba zahrávať a bude si ťa vážiť a milovať ťa pre to aká si. Preto že si iná, výnimočná a silná žena." Jemne ma pobozkal na líce a venoval mi ten najúprimnejší úsmev.

„Ďakujem Harry. Môžeš si byť istý že ak niekoho takého nájdem budeš prvý kto sa o ňom dozvie." Sľúbila som a Harry radostné súhlasil s takýmto návrhom. „Keď sme pri tých vzťahoch...s niekým sa stretávam ale nie je to ešte oficiálne a nikto to nevie vôbec nikto ani Ron." Prekvapene som otvorila ústa a nevedela som čo povedať. „To je skvelé kedy ju stretnem?" Zvískla som nadšene. Harry sa pri myšlienke na tú ženu naozaj šťastne usmieval. „Neviem Ginny ešte je to také... celé je to komplikované. Tento týždeň u mňa ostane a už to je pre nás obrovský krok a ja neviem a úprimne sa obávam ako to dopadne....naozaj mi na nej veľmi záleží a nechcem to pokašľať." Videla som ako vážne to myslí. Harry bol zamilovaný až po uši. 

„Dopadne to dobre si skvelý chlap a ak je taká ako o nej hovoríš a ako sa pri tom tváriš..." Rozosmiala som sa pretože som to nemohla vydržať lebo Harry sa začal červenať. „...Bude to dobré len buď sám sebou to je hlavné." Snažila som sa ho podporiť a zjavne to zabralo. „A čo na ňu hovorí Teddy?" Zaujímala som sa. Má už štyri roky zrejme dosť dobre vníma že do jeho a Harryho života pribudla nová osoba. „Má ju rád...ona je veľmi milá a miluje deti. Niekedy mám pocit že som tam navyše keď sa spolu hrajú..." Povedal so smiechom. „...Nechcel som ich zoznámiť kým to nebude vážnejšie ako len pár stretnutí a keď sa to už stalo uvedomil som si že sme to zase niekam posunuli a teraz...som s ňou šťastný nechcem sa jej vzdať pre nič ani pre nikoho."

Celkom som nepochopila čo tým myslel ale nechala som to tak. Ako sa ukázalo neskôr pochopím. Ale späť k tomu okamihu. Ubezpečila som ho že všetko bude v poriadku a nikto mu nemôže zakázať byť s ňou ani keby sa niekomu z nás nepáčila. Je to jeho život a on si o ňom rozhoduje sám. Ako som mu povedala ja ho budem podporovať aj keby si začal s morskou pannou alebo kentauricou, čím som ho zase rozosmiala.