90 Dní

19. Dobrú noc

Museli sme sa k autu predrať cez zvedavých novinárov ktorý nás bombardovali otázkami. Predtým som sa však otočila na Dalhne ktorá penila od zlosti a ústa mala pritom spojené do tenkej čiary. Škodoradostne som na nu žmurkla a nacapila som na Blaisea ešte viac pričom ma pevne objímal okolo pása. Keď sme nastúpili do auta nedokázali sme sa prestať smiať až kým sme sa nevrátili domov. Teda k Blaiseovi domov. „Ak ma všetci ešte nenávidia po dnešnom obede tak po zajtrajšej titulke určite budú." Skonštatovala som a hodila som sa na gauč. „To bolo perfektné." Blaise zasnene hľadel do krbu. „Myslíš ten bozk?" Opýtala som sa zamilovane čím som ho rozosmiala. „Áno aj ten ale hlavne výraz tých novinárov."

„Tak to si mal vidieť ako sa tvárila tvoja bývalá keď sa som na ňu uškŕňala." Blaiseove oči sa rozžiarili. Cítil sa hrozne keď ju videl s iným a to navyše s jeho kamarátom ale myslím že im to obom dostatočne oplatil. „Pôjdem si dať sprchu a asi si pôjdem ľahnúť bol to dlhý deň." Usúdila som a postavila som sa z gauča. Dopriala som si dlhú horúcu sprchu a potom som sa zabalila do mäkkučkého županu. Blaise ešte sedel v obývačke a s niekym telefonoval. Hneď ako ma zbadal naznačil mi že mi chce niečo povedať. „Dobre idem si ľahnúť tak si zavoláme a uži si sústredenie. Ľúbim ťa ahoj." Prekvapene som zdvihla obočie. Ľúbim ťa? „Ale ale s kým si to volal?" Opýtala som sa zvedavo a rozvalila som sa do kresla.

„S Pansy. Vždy si tak hovoríme už od školy pretože sa naozaj ľúbime len iným spôsobom." Vysvetlil mi pokojne a podal mi dve malé obálky so slovami: „Kým si bola sprche prišlo ti toto." Presne som vedela od koho sú, okamžite som spoznala oba písma. „Pansy ide tento týždeň na sústredenie takže zajtra nepríde ale ozve sa mi hneď ako sa vráti domov a vraj sa na teba veľmi teší síce dúfala že mi raz pôjde na svadbu ale v tomto prípade to vraj prežije." Odvrátila som sa od listov a prebodla som ho pohľadom. Nemôžem uveriť že jej to povedal. „Pokoj vysvetlil som jej ako to bolo." No dúfam že to patrične pochopila a nevrhne po mne zaklínadlo hneď ako ma uvidí keďže som sa mu už aj nasťahovala do bytu.

„Idem si ľahnúť dobrú noc." Podišiel ku mne a dal mi jemnú pusu na líce. „Aj tebe drahý." Povedala som afektovane a obaja sme sa zasmiali. Potom odkráčal do svojej spálne. Otvorili som listy a zbežne som si ich prečítala.

Ginny prosím ozvi sa mi kde si ? Vráť sa ku nám je ki ľúto čo sa stalo ale potrebujeme s tebou hovoriť, Ron zúri a chce vysvetlenie. Veľmi sa o teba bojím, s láskou Hermiona.

Milá Ginny veľmi ma mrzí ako to dopadlo ale riadne si im to natrela. Keby si tak videla čo sa tam dialo potom. Čakal som že tam naletí zásahovka a všetkých nás zavrú, haha. Volala mi Hermiona že si odišla pýtala sa či si u mňa. Ozvi sa mi že si v poriadku. Keďže si neprišla usúdil som že máš kde ostať ale moje dvere sú pre teba stále otvorené keby bolo treba. Prajem ti pekný večer a pozdravuje ťa moja priateľka a veľmi sa teší kedy sa s tebou zoznámi. S láskou Harry.

Zodvihla som telefón a zavolala Hermione. „Ahoj neruším ťa?" Zdalo sa že už spala a ja som ju práve zobudila. Keď počula kto volá ihneď sa prebrala. „Pre Merlina Ginny si v poriadku?" Upokojila som ju že sa naozaj nemusí báť. „Prepáč ale nechcem byť v jednom dome s Ronom ktorý ma bude bombardovať obvineniami ako som mohla, že som zradkyňa a neviem čo všetko." Hermiona sa ma snažila presvedčiť aby som sa k nim vrátila ale to som rozhodne nemala v pláne. „Ginny je to pravda? Ty si si ho naozaj vzala? Si u teraz neho? Alebo to bol len trik či čo? Ja tomu vôbec nerozumiem Ginny." Zhlboka som sa nadýchla ale naozaj som nemala chuť jej to vysvetľovať. Aj tak to nemalo žiadny zmysel nikto okrem Harryho by mi neveril. Hermiona možno ale aj tak je voči Blaiseovi zaujatá tak ako voči Malfoyovi takže je to márne.

„Nechce sa mi o tom hovoriť je to zložité. Len som nechcela aby si sa strachovala som v poriadku a mám kde bývať. Teraz mám veľa práce ozvem sa ti neskôr dobrú noc a nech sa ma Ronald nepokúša hľadať a bombardovať listami!" Upozornila som ju rázne, pretože ako poznám svojho brata presne to mal v pláne. Popriala mi dobrú noc a zavesila. Vytočila som druhé číslo. „No čo pani Zabiniová aký máte večer?" Ozvalo sa posmešne z druhej strany. „Ako vieš že som to ja?" Opýtala som sa so smiechom. „Nikto iný by mi nevolal takmer o polnoci na súkromné číslo." Vysvetlil spokojne.

„Tak čo kam si šla?" „K Blaiseovi. Vlastne som chcela ísť do hotela ale odmietol to keďže som jeho manželka." Vysvetlila som so smiechom. Celé to bolo neskutočne vtipné pretože to bolo také šialené. „Dúfam že sa tam cítiš dobre." Povedal takým tónom že som usúdila že sa práve mračí. „Viac než to...ale niečo sa stalo." Spomenula som si na novinárov a napadlo ma že jemu by som to mala povedať nech nedostane infarkt. Ostatný ho dostali už na obede takže to už bolo zbytočné na niečo ich pripravovať. „Si šialená ženská Ginny." Prečo mám pocit že to počúvam čoraz častejšie?

„Dobre vedieť aspoň viem že sa mám vyhýbať každému členovi tvojej rodiny lebo bude peniť od zlosti." No to je fakt. A čo ich vôbec po tom. Keby to bola všetko pravda a boli by sme naozaj zaľúbený tiež by mi takto kazili šťastie lebo sú zaslepení?! „A čo tvoja záhadná priateľka čo ma pozdravuje. Už je u teba?" Zmenila som tému lebo v mojej mysli sa začínali tvoriť zvláštne predstavy. „Áno prišla pred pár hodinami. Teddy je ešte u Andromedy a ostane tam na pár dní tak máme nejaký čas len pre seba." Bola som nadšená z radosti v jeho hlase. Bola som šťastná aj za neho až som zabudla na všetko čo sa pokazilo.

„Som šťastná s tebou Harry. Pôjdem si už ľahnúť keby niečo zavolaj mi na toto číslo. Dobrú noc." „Dobrú noc Ginny." Poprial mi a potom som položila telefón. Naozaj bol čas ísť spať. Čakala som že budem mať hlavu plnú myšlienok ale nie. Na všetko som sa vykašľala zavrela som oči a takmer ihneď som zaspala.