90 Dní

37. Šťastne až do smrti

Vyčerpane som ležala v nemocničnej posteli a pozerala na dvere kedy už konečne niekto príde. Akonáhle som uvidiela sestričku s malým kĺbkom na rukách spanikárila som. Veď ja ani neviem ako sa také dieťatko drží! „Pani Zabiniová predstavujem vám vašu dcérku." Opatrne mi ju podala a ja som sa v tej chvíli rozplakala. Bola taká krásna. Mala oči po svojom otcovi. Krásne veľké sivé očká jej žiarili z ružovej perinky. „Ahoj dcérka." Pozdravila som ju načo sa zavrtela. „Tvoj ocko ťa bude milovať." Povedala som s úsmevom. Presne som si vedela predstaviť ako ju bude rozmaznávať od prvej chvíle ako ju uvidí. Chceli sme sa nechať prekvapiť a tak sme až do pôrodu nevedeli či budeme mať dcéru alebo syna a musím povedať že ten pocit je nenahraditeľný.

„Môžem zavolať vašu rodinu?" Opýtala sa ma sestrička a ja som hneď súhlasila. Blaise, Draco, Pansy, Harry, moji rodičia a Narcissa opatrne vošli do izby. Pôvodne chceli prísť aj Ron, Hermiona, George s Angelinou a Percy s Andreou ale to by nás tu bolo akosi veľa takže sme sa dohodli že sa stretneme až doma. Draco si sadol na kraj postele a ja som mu ju podala. „Zoznám sa s našou dcérou." Keď ju chytil do rúk videla som že sa neprekonateľne snaží potlačiť slzy. „Ahoj princezná. Si taká krásna, ako tvoja mama." Povedal jej šeptom a ona namrnčala. „Je nádherná. Naše malé slniečko. Si babičkyne dievčatko." Prihovorila sa jej Narcissa so šťastným úsmevom.

„Ako sa vlastne volá?" Opýtal sa môj ocko keď mu ju Draco podal. „To je dobrá otázka." Podotkol urazene Blaise pretože ten nás celé mesiace presviedčal aby sme ku povedali aké mená sme si vybrali ale my sme to chceli nechať ako prekvapenie. „Narcissa Pansy Malfoyová." Povedali sme naraz a Narcissa ihneď láskyplne objala svojho syna. „Ľúbim ťa mama." Povedal jej pričom jej objatie vrúcne opätoval. Pansy sa začala tešiť ako malé dieťa. „A ako by sa volal keby to bol chlapec?" Opýtal sa Harry zvedavo keď už sme to tak tajili. „Blaise Harry Malfoy." Odpovedal mu Draco s úškrnom. „To vážne?" Uisťoval sa Harry neveriacky. Blaise sa tváril ako keby videl dementora a nebol schopný nič povedať.

„Áno. Vy obaja ste pre nás toho toľko urobili, ja naozaj neviem kde by som bez vás dvoch bola." Obaja ma srdečne objali. „Vidíš akú máš úžasnú rodinu Cissy?" Opýtala sa Pansy svojej milovanej neterky (ako ju ona volá) a spokojne ju hojdala na rukách. „Už sa jej to opýtaj." Naznačil Blaise Dracovi a ten odrazu znervóznel. „Čo sa ma máš opýtať?" Vyzvedala som nedočkavo. „Vieš napadlo mi že teraz keď ja som Malfoy a naša maličká je Malfoyová...tak by si mala byť aj ty." Šokovane som si zakryla ústa rukami a nedokázala som sa vykoktať. „Vezmeš si ma Ginny?" Dodal a ja som sa rozplakala. „Stále si nepovedala či áno alebo nie." Pripomenul mi Harry po chvíli kedy som objímala Draca a plakala mu do hrude. „Jasné že áno!" Vyštekla som po ňom načo sa len začali všetci smiať.

O pár rokov neskôr

„Cissy, Blaise poďte sa pozrieť kto prišiel!" Zakričala som z chodby a už sa ozýval buchot na schodoch. Obe moje krásne deti boli v sekunde pri mne. „James! Lily!" Zakričali obaja nadšene. „A nás si ani nevšimnú." Povedala smutne Pansy a zavesila si kabát. „A predstav si čo to bude keď budú v puberte." Pripomenul jej Harry a jej tvár nabrala odtieň steny. „Tak rýchlo rastú." Povedala sklamane. „Len nedávno sme sa zobrali a už máme dve deti ktoré stále pobehujú sem a tam." Posadali sme si do obývačky kde nám už môj milovaný manžel nalial pohár vína. „Nebolo to nedávno ale pred siedmimi rokmi." Pripomenul jej Draco spokojne.

Áno prešlo už toľko rokov. Cissy, naša princezná mala už sedem rokov a Blaise mal päť. James mal tiež sedem a ich malá Lily štyri. Netrvalo dlho a opäť sa ozval zvonček. Tentokrát išiel otvoriť Draco a vrátil sa s posledným členom našej "partičky". „Ahoj Blaise!" Pozdravila som ho s úsmevom. „Ahojte mám pre vás skvelú správu!" Povedal šťastne a hneď nám začal rozprávať o svojej novej priateľke. Všetci sme sa tešili s ním. Chudák Blaise nemal moc šťastie na lásku ale tentokrát naozaj stretol ženu svojho života pretože s ňou nakoniec oženil a mal krásnu dcérku.

O ďalších veľa rokov neskôr

„Ginny! Kde mám okuliare?!" Draco naštvane chodil po dome a prehraboval všetky veci. „Drahí máš ich vo vrecku." Začala som sa smiať a jemne som ho pobozkala. „Čo by som bez teba robil." Zasmial sa aj on a podal mi šálku čaju. „Niečo pre teba mám." Povedal mi odrazu a išiel niečo vybrať zo skrine. „Začo som si to zaslúžila?" Opýtala som sa prekvapene. „Za to že si to so mnou vydržala už 43 rokov." Ani som si neuvedomila že je to už toľko. Prežili sme spolu krásny život. Máme dve úžasné deti a päť vnúčat. Teraz sme si len užívali starobu ale boli sme stále spolu a ani jeden z nás nikdy nepochyboval že sme spolu prežili ten najlepší život.

Otvorila som darček ktorý mi dal môj manžel a takmer som sa rozplakala. Nevidela som tú fotku asi 40 rokov. „Kde si ju našiel?" Opýtala som sa neveriacky. „V Blaiseovom byte. Celé tie roky ju mal odloženú." Povedal s úsmevom ale videla som že veľmi smútil. Aj ja som smútila. Blaise totiž to pred dvomi mesiacmi zomrel. Lúčil sa s nami už pol roka pretože tvrdil že bez svojej milovanej ženy tu už dlho neostane. Zomrela rok pred ním prirodzenou smrťou. Kedy sme tak zostarli? „Tam to všetko začalo. Toto bol začiatok nášho spoločného života." Povedala som s úsmevom a nedokázala som sa prestať dívať na našu svadobnú fotku z Vegas. Boli sme taký mladí.

„Milujem ťa Ginny." „Aj ja ťa milujem Draco." Odpovedala som šťastne pričom som položila fotku na rímsu kozubu vedľa fotiek z našej svadby, našich detí a vnúčat, našich rodičov a prisadla som si k svojmu manželovi aby sme si užili posledné spoločné chvíle. Tak a takýto bol život Ginny a Draca Malfoyovcov, šťastne až do smrti.

KONIEC.