90 Dní

16. Veľké sťahovanie

„Hej hrdličky poďte dnu jedlo je na stole!" Od domu na nás zakričal vyškerený George. Mama nás už určite sledovala z okna a radovala sa že z toho niečo bude. Zjavne som mala pravdu pretože po celý čas nás jedným okom sledovala. Zrejme čakala že ma Harry bude držať za ruku alebo si budeme nenápadne posielať pusinky alebo na neviem. Každopádne mi to dosť liezlo na nervy.

„No tak pochváľte sa čo máte nové?" Vyzval ocko všetkých. To bola na chvíľa keď sa Hermiona s Ronom postavili a vybrali fotku z ultrazvuku. Nemuseli povedať ani jedno slovo a všetci to pochopili. Prišlo veľké objímanie a gratulovanie. Ďalšie vnúča bolo na ceste. Všetci vyzerali naozaj šťastne. Moja šibnutá rodina. Kiež by do mňa stále pre niečo nerýpali aký by bol ten svet krásny. A spomeň čerta ani nie o pol hodinu na stole pristáli noviny. „Nechceš nám niečo aj ty povedať, Ginny?" Mamin tón už nebol radostný ako pred tým ale vyčítavý. „Ani nie." Odvrkla som nezaujato. Kiež by to tak stačilo.

„Ginerva Weasleyová ako mi chceš toto vysvetliť? V jeden deň má prídeš navštíviť so svojim milujúcim priateľom a o dva dni neskôr si na titulnej strane s úplne iným chlapom odfotená v Las Vegas!" Vykríkla naštvane. Všetci stíchli a položili príbory pretože aj tie v tom tichu spôsobovali obrovský hluk. „Milujúcim priateľom? Veď si ho ani nemala rada stále si len chcela aby som začala chodiť s Harrym! A čo je teba do toho s kým sa stretávam! To nemôžem mať priateľov ktorých nepoznáš je to snáď hriech?" Snažila som sa hovoriť pokojným hlasom, nechcela som zbytočne vytvárať hádku, lebo tie v našej rodine nikdy nekončí mi dobre vzhľadom na to koľko ľudí sa do nej vždy zapojilo.

„Tak dosť mladá dáma máme právo vedieť s kým sa stretávaš! A čo si vôbec robila vo Vegas?" Zapojil sa do toho aj ocko. „Bola som na výlete pretože som sa rozišla s Deanom ale ja sa vám spovedať nemusím pokiaľ viem." Prestávala som sa ovládať a naschvál som sa do nich začala obúvať. Všetci si vymieňali zmätené pohľady a čakali kým niekto zasiahne. „Stretávaš sa so smrťozrútom! Ten chlap patrí do Azkabanu tak ako jeho rodičia!" Otec naštvane buchol päsťou do stola. Táto veta stačila k tomu aby môj pohár trpezlivosti pretiekol. Pomaly som sa postavila a oboch som ich prebodla pohľadom. „Áno stretávam a viete čo ešte? Vzala som si ho." Hovorila som to úplne pokojne so spokojným hlasom a jemným úsmevom. Zdvihla som ruku a ukázala zlatú obrúčku. Bleskom som sa otočila a vypochodovala z domu kde som sa hneď pred dverami odmiestnila k Ronovi a Hermione. Nechcem vedieť čo sa tam dialo potom.

Okamžite som nahádzala všetky veci do kufrov. Našťastie som toho nemala vybaleného moc veľa. Uvedomila som si že so všetkými vecami ktoré mám nemôžem len tak odísť v rukách. Zbehla som do obývačky a s hlbokým nádychom som vytočila číslo ktoré som mala zapísané v diári. „Prosím?" Ozvalo sa rázne. „Ahoj to som ja Ginny." Pozdravila som neisto. „Ahooj Ginny rád ťa počujem ako sa máš?" Opýtal sa ma veselo. Aspoň niekto má dobrú náladu. „Nie moc dobre... vied potrebovala by som láskavosť." „Iste o čo ide?" Opýtal sa okamžite. Bola som rada že bol ochotný lebo inak neviem komu by som zavolala.

„Som v dome svojho brata a okamžite potrebujem vypadnúť aj so všetkými svojimi vecami čiže mám asi päť kufrov a asi desať škatúľ a keď si dobre pamätám hovoril si že máš veľké auto aj s tou vlečkou či ako sa to volá." Vysvetlila som mu situáciu a on ihneď pochopil. „Povedz mi adresu hneď vyrážam." Nadiktovala som mu adresu a už ostávalo len čakať. Otvorila som chladničku a uvidela fľašu vína. Veď Hermiona je aj tak tehotná ona piť nemôže nebude jej to chýbať, pomyslela som si a otvorila som si ju. Kým sa ozval zvonček na dverách fľaša bola preč. Dúfala som že to mu to len tak dlho trvalo nie že ja tak rýchlo pijem. Bohužiaľ myslím že všetci vieme ktorá možnosť je tá správna.

„Ahoj." Povedal skleslo a rýchlo ma objal. „Tak poďme na to." Navrhol a už sme nakladali veci do auta. Ako sa ukázalo Blaise vlastnil Ford Raptor a veru že sme do toho bez problémov napchali všetky moje veci. Nastúpila som a mohli sme vyraziť. Asi desať minút sme bez slova jazdili. „Počuj a kam mám ísť?" Ozval sa keď už bolo jasné že ideme bezcieľne a že ja som trochu mimo. „Ehm..." Chcela som niečo povedať ale uvedomila som si že nemám kam ísť. Chcela som ísť k Harrymu ale jemu mala prísť priateľka a nemohla som to pokaziť keď už sa rozhodli že tam ostane celý týždeň. „Do nejakého hotela to je jedno len aby to bolo čo najďalej od brata aj od rodičov." Blaise zastavil na kraji cesty a spýtavo sa na mňa pozrel.

„Čo sa stalo?" Opýtal sa narovinu. Vyzeralo to tak že si najprv myslel že sa sťahujem už do nového bytu ale týmto som jeho predstavy úplne zničila. Oprela som sa do sedačky a povedala mu o návšteve u rodičov. „Ty si im všetkým povedala že sme sa vzali?" Povedal pričom značne potláčal smiech. „Áno pretože ma naštvali nemajú právo povedať že..." Zasekla som sa. Uvedomila som si že som mu nepovedala prečo som tak vybuchla. Sklopila som hlavu. Nechcela som mu povedať čo si inom moji rodičia myslia. Bolo to príliš odporné a nespravodlivé.

„Vyčítali ti že sa stretávaš so smrťožrútom však?" Zahanbene som sa na neho pozrela a prikývla. Stále sa spokojne usmieval. „Ginny nie je to prvý krát čo ma tak niekto nazval netvár sa tak previnilo ty si to predsa nepovedala... práve naopak celkom pekne si sa ma zastala keď si na nich vyvalila toto." Zasmial sa. Musím uznať že tie pohľady naozaj stály za to. „A koniec koncov je to predsa pravda." Dodal pokojne a opäť naštartoval. „Nepôjdeš do hotela ale ku mne povedal som ti to už vo Vegas že ak budeš potrebovať som tu pre teba." Okamžite som odmietla. „Máš svoj vlastný život nemôžem sa ti zavesiť na krk."

„Ty si jeho súčasťou veď si moja manželka." Pripomenul mi s úškrnom.  „Ja žijem sám Ginny, Daphne už odišla a myslím že mi len prospeje keď budem mať spoločnosť." Došlo mi že nemá zmysel sa hádať tak som ustúpila a súhlasila som že pôjdem bývať k nemu. „Prisahám že to nebude na dlho." Pretočil očami a pokrútil hlavou. „Pre Merlina ženská upokoj sa nedarujem ti obličku netráp sa pre to tak je to len maličkosť." Moji rodičia sa môžu hanbiť za to že urazili tak dobrého človeka. Nech už bola Blaiseova minulosť akákoľvek mal srdce zo zlata.