90 Dní

32. Nový začiatok

Akonáhle som sa ráno zobudila ucítila som lahodnú vôňu. Blaise robil raňajky! Natešene som zišla do kuchyne a naozaj som tipovala správne. „Dobré ráno." Povedal spokojne pričom sa milo usmieval. Vedela som že sa nechce baviť o tom čo sa stalo včera a snaží sa skryť tú bolesť. Rešpektovala som to a nemala som v pláne sa o tom baviť. „Musím ísť do školy a potom rovno do práce pridem neskoro nečakaj na mňa s večerou." Povedal Blaise po raňajkách  a dobil svoju kávu. „Dobre nechám ti jedlo v chladničke." Dala som mu jemný bozk na líce a vyprevadila ho z bytu.

Do dvoch minút sa ozval zvonček a klopanie. S úsmevom som pribehla k dverám. „Čo si zabudol?" S týmito slovami som otvorila ale ostala som veľmi prekvapená keď za dverami nestál Blaise. Úsmev mi okamžite zmizol z tváre. „Blaise tu nie je." Zavrčala som a rýchlo som chcela zavrieť dvere ale on ich zachytil. „Ja viem čakal som kým odíde chcel som hovoriť s tebou." „Ale ja s tebou hovoriť nechcem." Skúsila som opatrne zavrieť dvere no stále ich držal. „Len ma vypočuj." Ironicky som sa zasmiala. „A čo také mi chceš povedať?" „Chcem sa ti poďakovať!" Odpovedal takmer okamžite. Chápavo som prikývla. „Super ak je to všetko..." „Nie nie je to všetko." Prerušil ma rýchlo skôr než som sa ho opäť pokúsila zbaviť.

„Čo ešte odomňa chceš Malfoy?! Si klamár! Celé roky si klamal jediných ľudí ktorí verili že vo vnútri si dobrý človek tak prečo by som ťa ja mala počúvať?!" Vedela som že takto to ďalej nejde tak som sa prestala ovládať a rozkričala som sa cez celú chodbu. „Chcem sa zmeniť! Chcem aby si mi pomohla stať sa lepším!" Povedal zúfalo a tiež zvýšil hlas. „Prečo JA?!" Skríkla som nechápavo. „PRETOŽE LEN TY MÁŠ TÚ MOC!" S nervami buchol päsťou do steny. „ALE PREČO JA?! PREČO MA NENECHÁŠ NA POKOJI?!" Zúfalo som kopla do stojana na dáždniky ktorý stál pri dverách a s buchotom spadol na zem.

„PRETOŽE SOM DO TEBA BLÁZON! PRETOŽE KEĎ SOM S TEBOU NEMYSLÍM NA ALKOHOL ANI KOKAÍN! Ale na tvoje oči na tvoj krásny úsmev a na to že na teba neviem prestať myslieť pretože vždy keď zatvorím oči tak vidím tvoju tvár." Ako hovoril ďalej jeho hlas bol čoraz pokojnejší až nakoniec takmer šepkal. Vyplašene som otvorila ústa a nevedela som čo mám povedať. Srdce mi bilo ako o preteky. Nedokázala som sa ani pohnúť. Chcela som zatvoriť tie prekliate dvere a utekať sa niekam skryť ale nemohla som. Niečo ma držalo a nechcelo pustiť.

Moje telo sa z ničoho nič pohlo. Nohy pristúpili k Malfoyovi, ruky sa mu omotali okolo krku a pery ho začali bozkávať. Bolo to späť. Ten najkrajší pocit. Bozk všetkých bozkov. Nebolo to ako naposledy. Nebol opatrní a nepotláčal tú túžbu. Bozkával ma vášnivo a jeho ruky krúžili po mojom tele. Za stehná ma zdvihol zo zeme a ja som si automaticky omotala nohy okolo jeho pása. Vošiel do bytu a zabuchol za nami dvere pričom sa naše pery ani na sekundu nerozdelili. Naše oblečenie bolo rozhádzané po celom byte. Nevedela som čo chcem viac, užívať si jeho bozky alebo jeho perfektné telo.

Jemne ma položil na posteľ a svoje pery presunul na môj krk. Pomaly postupoval cez hrudník až na vnútornú stranu stehien. Celá som sa chvela akoby vo mne všetko naraz chcelo explodovať. Z mojich úst vyšiel jemný vzdych a po ňom ich nasledovali desiatky ďalších slastných vzdychov ktoré sa striedali s Dracovimi.

Unavene som si položila hlavu na jeho rameno. Veľmi opatrne mi položil ruku na rameno a jemne ma pohladkal. Bolo to zvláštne. Práve sme spolu spali a on sa ostýchal dotknúť sa ma. Keď som sa na neho pozrela spokojne sa usmieval a oči mu žiarili takým zvláštnym spôsobom ako nikdy predtým. „Si taká krásna." Zašepkal a pobozkal mi chrbát dlane. „Povedz Draco čo bude ďalej?" Nechcela som to pokaziť. Bola to krásna a tajomná chvíľa ale vo vzduchu visela tá otázka a nedalo sa ju prehliadať navždy. „Počkáš na mňa pár mesiacov?" Nechápavo som sa zamračila.

„Pôjdem na liečenie. Chcem so všetkým prestať kvôli tebe." Nechcelo sa mi tomu veriť ale cítila som neskutočne šťastie a ani neviem kedy som sa začala usmievať. „To myslíš vážne?" Prikývol a tiež sa začal usmievať. „Čo keby si to nerobil kvôli mne..." Začala som opatrne a Dracovi klesol úsmev. „...ale kvôli nám." Vydýchol si od úľavi a tuho ma objal. „Pôjdem to vybaviť hneď zajtra, sľubujem." Vedela som že to myslí vážne, verila som mu aj keď to bolo šialené. Podvedome som tak nejak vedela že to všetko dobre dopadne. „Draco?" Chvíľu sme len tak bez slova ležali v objatí keď som si uvedomila že ja niesom jediná komu by to mal povedať. „Porozprávam sa s nimi. Dúfam že Pansy nebude mať svadbu akurát vtedy keď ja budem zavretý v liečebni."

,Začala som sa s chuti smiať ale on vôbec nechápal prečo. „Neverím že ty sa naozaj tešíš na svadbu Harryho a Pansy." Len mykol plecami so slovami: „Čo iné mi ostáva? Keď ho miluje." Šokovane som si ho premerala. „Kto si a čo si spravil s Dracom Malfoyom ktorého poznám?" Uškrnul sa a pohladkal ma po líci. „To sa opýtaj seba čo si to so mnou urobila." S Dracom sme nevyšli z tej postele až do šiestej večer kedy sa rozhodol odísť pre istotu ak by Blaise prišiel skôr. Bolo by to veľmi zložité vysvetľovanie. „Asi by sme si to mali najprv nechať pre seba." Navrhol pri odchode a ja som súhlasila. Mal pravdu, všetko by bolo príliš šialené a komplikované keby sme oznámili náš vzťah ktorý trvá asi tak pár hodín. Ak sa už vôbec dá nazvať vzťahom.

Blaise sa vrátil naozaj neskoro ale ja som ešte bola hore. Volala som s Dracom a keď Blaise začal otvárať dvere rýchlo som položila telefón. „Ahoj." Povedal unavene a chcel odložiť dáždnik ale zastavil sa v polovici pohybu. „Čo sa stalo so stojanom?" Naprázdno som prehltla. „Asi som do neho tak nejak kopla." Priznala som koktavo. „Mám sa pýtať?" Pokrútila som hlavou a on sa ďalej naozaj radšej nepýtal.