90 Dní

12. Let

Ráno bol celkom zhon. Musela som si pobaliť veci ale uvedomila som si že nemám žiadne kufre kde by som si svoje nové veci dala tak som si ešte musela o siedmej ráno ísť nejaký kúpiť! Nakoniec z toho vyšli DVA plné kufre vecí. Ani neviem že som si kúpila toľko topánok a tie tri kabelky tiež zabrali nejaké to miesto. Malfoy čakal pred hotelom a fajčil. „Dobré ráno." Pozdravila som slušne. Po tom včerajšom prekvapení čo mi nechal ako poďakovanie som k nemu cítila trošku menší odpor a tak som sa rozhodla byť milšia. „Aj tebe dobré ráno Ginny." Povedala som hrubým hlasom keďže on ma odignoroval. Mierne sa uškrnul.

„Nevzdávaš sa tak ľahko však?" Pokrútila som hlavou. „Keby som sa vzdávala nebola by som kapitánkou najlepšieho anglického metlobalového družstva a navyše som minimálne tri krát ročne nominovaná na najlepšiu hráčku." Pochválila som sa hrdo nech si nemyslí že len on si vie pohladkať ego. „Povedz ako vysvetlíš fakt že si si vzala Blaisea?" Dobrá otázka. „Nemusím nič vysvetľovať som dospelá pokiaľ viem." Zamračila som sa pretože som presne vedela že má pravdu a ja to budem musieť vysvetľovať ako malé dieťa ktoré si neurobí domácu úlohu. „Nevyzerá to tak že si o tom veľmi presvedčená." Podotkol a to ma nahnevalo ešte viac. Najhoršie na tom bolo že mal naozaj pravdu a uvedomoval si to.

„Čo si to nahováram máš pravdu som stratená za tú titulku ma naši zabijú a neviem ako prežijem žiť s Ronom v jednom dome hoci len na dva týždne kým si niečo nájdem po jednom dni sa obesím do riti!" Porazene som sa mu priznala a vytrhla mu z rúk krabičku cigariet ktoré si vyberal a jednu som mu zobrala. Ponúkol mi zapálený zapaľovač a ja som si odpálila cigaretu. „Keby sa mi začneš vysmievať?" Opýtala som sa a čakala že to príde práve v tej chvíli ale on len mykol plecami. „Nepotrebujem sa ti vysmievať hoci by som si to naživo pozrel lebo by to bolo pre mňa určite zábavné ale..." Chcela som odísť lebo už sa to presne začalo ale on ma chytil za ruku a pritiahol späť. Dokonca bližšie k sebe ako som bola pred tým.

„...ale pred večerom keď sme sa tu nejakým zázrakom ocitli...som aj ja tebe povedal niečo čo ma štve a nevysmiala si ma takže to ber ako láskavosť za to predtým lebo inak by som sa naozaj začal smiať...no teraz si myslím že si to povedala správne, si dospelá a je to tvoja vec už nie sme deti...a ak to nevedia pochopiť tvoji príbuzný mysli na to že na nich nie si odkázaná si úspešná žena a dokážeš sa o seba postarať sama." Užasnuto som ho počúvala s akou jemnosťou mi to hovorí. Nikdy predtým som ho nepočula hovoriť tak jemne a úprimne. „Ahojte čo riešite?" Chcela som povedať aspoň ďakujem ale to sa tam objavil Blaise. Malfoy rýchlo pustil moju ruku no myslím že si to aj tak všimol no našťastie sa na to neopýtal.

„Že to bude dlhý let. Ideme?" Zahovoril akoby nič Malfoy a zase sa začal poväčšine mračiť. Nasadli sme do limuzíny a tá nás odviezla na letisko. Bola to celkom dlhá cesta. „Ako sme sa taký opitý dostali z toho letisla až k hotelu?" Nech som premýšľala ako som chcela rozumnú odpoveď som nenašla. Ani chlapi mi to nevedeli vysvetliť. Tak sme len potichu sedeli a lúčili sa s očarujúcim Las Vegas.

V živote som nezažila dlhší let! Možno to bolo tými 12timi hodinami a možno tým že som dostala miesto vedľa Malfoya! A Blaise bol úplne na opačnom konci lietadla! Obaja sme sa prebodli pohľadmi a neochotne sme si sadli. „Toto je snáď zlý sen." Zamrmlal Malfoy samozrejme naschvál tak aby som to zreteľne počula. Vrátila som sa myšlienkami k nášmu rozhovoru pred hotelom. Keďže moje pamäťové bunky z tej noci boli úplne fuč... „O čom sme sa rozprávali v noc keď sme sa dostali do Vegas? Hovoril si že mi niečo povedal a ja som ťa nevysmiala. O čom sme sa rozprávali?" Neochotne odvrátil zrak od oblohy.

„Neviem o čom hovoríš." Povedal pričom sa mi uprene pozeral do očí. Zrejme si myslel že ma to zmätie a budem tomu veriť. Naklonila som sa bližšie k nemu a spokojne som sa úškrnula. „Zo mňa blázna neurobíš a máme pred sebou veľmi dlhý let takže... buď mi to povieš ale sa na to budem snažiť spomenúť ale to sa ti nebude páčiť." Namrzene sa oprel do sedačky na chvíľu zavrel oči a nahlas si povzdychol. „Môjho otca pustili z Azkabanu ako vieš....a ja ho nemám... nemám s ním dobrý vzťah a nie som rád z toho že je späť pretože to je..." „Bastard." Prerušila som ho a potom som si uvedomila že ak to budem robiť ďalej prestane hovoriť. Už toto bol pokrok.

„Bohužiaľ máš pravdu...v ten večer keď sme sa stretli som sa s ním trochu pobil a on mi povedal...povedal mi že sa postará o to aby sme zaplatili za to že bol vo väzení zatiaľ čo sme si my dvaja, ja a mama, užívali slobodu a že sa môžem spoľahnúť na to že už nikdy nebudem šťastný." Bezvýznamne pozeral pred seba. Cítila som sa hlúpo. Tak veľmi som to z neho chcela vytiahnuť a teraz som netušila čo povedať. „Sám si tvorcom svojho šťastia." Spomenula som si na vetu ktorú mi povedala kedysi dávno Tonksová. Na moment sa zasmial. „To si mi povedala aj predtým... slová mojej sesternice." Prekvapene som otvorila ústa a mala som chuť výkriknúť: „Ty ju poznáš?!" Čoš by bolo dosť hlúpe keďže je to...bola to jeho sesternica.

„Aj mne chýba Weasleyová. Mal som ju rád, pretože bola iná ako ostatný z rodiny. Bola taká čistá, nevinná a slobodná. Zomrela mladá ale jej život za niečo stál a dosiahla viac ako iný ktorých poznám ku ktorým som mal podľa môjho otca vzhliadať. Možno to znie absurdne ale bojím sa toho čo otec povedal. Myslím že urobí všetko čo je v jeho silách aby svoje slovo dodržal..." Na chvíľu sa odmlčal pretože okolo prechádzala letuška ktorá sa opýtala či nám niečo neprinesie. Poprosili sme štyri krát whisky. Prekvapene na nás vyvalila oči ale prikývla a odišla. Malfoy opäť prehovoril:

„...ľutoval som toho že som sa s vami dostal do Vegas. Síce Blaisea otec pozná ale ty... bál som sa že ti ublíži pretože si bude myslieť že mi na tebe nejako záleží, že som chcel újsť alebo ja neviem. Jednoducho som mal strach že ťa budem mať na svedomí." Na chvíľu som rozmýšľala či sa naozaj o mňa tak bál alebo ma len nechcel mať na svedomí lebo by sa musel priznať že sme mali niečo spoločné prečo si to jeho otec myslel. Blbé myšlienkové pochody jasné že je to tá druhá možnosť už nikomu len jemu by na mne záležalo...