ily.

62@

"ospravedlňujem sa, trochu sa to pretiahlo." vyhŕkol Max po tom ako vkročil do triedy. hodina bola už takmer v trištvrtine začo si od učiteľa vyslúžil karhavý pohľad.

"a nie len to." poznamenal Rick, keď sa naklonil dopredu k Joshovmu uchu. Rickove aj Joshove pohľady pristáli na Maxovom rozkroku s rozopnutým zipsom.

"prečo nemôže Sam chodiť na školu sem kurva." povedal Josh aj naďalej zahľadený na Maxovo prirodzenie a s jasnou závisťou v hlase.

-

"nemyslím si, že to je d-dobrý nápad Max." ozval sa slabý hlások zo strany spolusediaceho. modré oči boli ponorené do pozorovania svojich chvejúcich sa prstov.

"nechcem, aby si kvôli mne mal doma peklo." vydýchol dodatočne modroočko. vedel, že raz by tá chvíľa musela prísť, no nečakal, že by prišla tak skoro. Danny sa necítil dostatočne sebaistý nato, aby spoznal Maxovich rodičov. to. to proste nešlo.

"bude to v pohode, ver mi." povedal Max zatiaľ čo sa natočil na Dannyho a jeho malú tváričku posjatú červeňou chytil do svojich dlaní.

"je mi ukradnuté čo nato povedia, to na tom čo k tebe cítim nič nezmení, rozumieš?" povedal hnedooký zatiaľ čo hlboko hľadel do modrých hĺbok. videl v nich to ako veľmi neisto modré boli, no vedel, že to spolu zvládnu. ani Max nebol tak pokojný ako sa tváril. predstava otcovho pohľadu mu naháňala hrôzu.

"d-dobre." vydýchol Danny a snažil sa na svojej tvári vykúzliť drobný úsmev.

Maxove pery sa pritisli na tie Dannyho v tesnom bozku. myšlienky obidvoch sa konečne na malý moment upokojili.

-
"Mami? Oci?" zvolal hnedooký do prázdne vyzerajúceho priestoru domu. vzadu v hlave mu malý hlások nahováral, že sám chce, aby sa nikto neozval.

"áno?" ozval sa mamin hlas vychádzajúci z kuchyne. neskoro. doriti, prečo bol z toho tak veľmi nervôzny.

prebehlo Maxovi hlavou.

Dannyho hlavou sa premietali tie najhoršie scénare toho ako toto celé mohlo skončiť, čo mu na pokoji nepridávalo. drobná ruka vložená do väčšej svoje zovretie zosilnela.

ich prepletené prsty ho istým spôsobom upokojovali, no jeho srdce bilo aj naďalej šialeným tempom.

"ahoj, otec je v garáž-" spustila okamžite ako jej noha vstúpila do priestoru chodby, no v momente ako jej pohľad dopadol na brčkavého chlapca a postupoval až na ich spojené ruky sa zasekla.

Maxova postava vykročila o krok vpred akoby sa snažila Dannyho ochrániť pred maminym pohľadom.

"mami, toto je-" Maxov pohľad sa z mami premiestnil na Dannyho akoby sa chcel uistiť, že ho aj naďalej drží za ruku a nikam sa nevyparil.

"tvoj kamarát?" doplnila hnedovláska s vrúcnym úsmevom na tvári.

"deje sa niečo?" vkročil do miestnosti muž stredného veku, utierajúc si zafúlané ruky od motora auta. Dannyho pohľad sa prechádzal po postave pred ním. Max sa tak veľmi podobal na svojho otca. každé gesto, či mimika tváre mu pripadala akoby hľadel na staršieho Maxa.

jeho čierne oči sa skĺzli po Maxovi, cez Dannyho až opäť k ich prepleteným prstom. modroočko videl ako sa jeho sánka zaťala, načo sa menší chlapec cítil ešte menším. chcel odtiaľ zmiznúť a už nikdy sa neukázať.

Max si mierne odkašlal a voľnou rukou sa poškrabal na zátylku.

"mama, otec, toto je Danny...-" Maxov pohľad sa opäť spojil s tým Dannyho. hľadal v ňom útechu a pokoj, ktorý v tele nemal. snažil sa nazbierať odvahu, aby tie slová dokázal vysloviť. no sľub je sľub. a láska je láska bez ohľadu nato ako veľmi ostatnými nechcená je.

"chlapec, do ktorého som sa zamiloval, bez toho aby som tomu dokázal zabrániť." posledné slová vyšli pomedzi Maxove pery tak ticho, že ich dokázal zachytiť len modroočko, ktorého srdce sa rozbušilo rýchlejšie.

hnedá sa vmiešavala do modrej. Max videl ako sa Dannyho očká začínajú prehnane lesknúť a jediné čo teraz chcel bolo pritiahnuť si ho čo najbližšie k sebe a už nikdy ho nepustiť.

hnedé oči sa po chvíli obrátili na dve osoby pred nimi.

mamin pohľad sa zalieval slzami a úsmev si privlastnil celú jej tvár. boli to slzy dojatia, nie smútku.

"och Max." vzlykla dojato a bez ďalšieho mrhania sekundami vykročila k svojmu synovi a láskyplné si ho pritiahla do objatia.

Maxovo vnútro sa zalialo kľudom a teplom. obrovský kameň z jeho srdca odpadol.

Dannyho situácia pred ním mierne upokojila. bál sa toho, že kvôli nemu bude mať Max problémy ako mal doteraz, no reakcia jeho mami bola tak nečakaná až to dojalo aj samotného Dannyho.

jeho tok myšlienok vytrhla skutočnosť, že sa okolo jeho krku obmotali dve paže a láskyplne ho tisli do objatia. modroočko ostal na zlom sekundy zaskočený, no objatie po chvíli opätoval.

"vitaj, v rodine Danny." zašepkala.

Danny nemohol veriť vlastným ušiam. konečne sa cítil chcený a konečne nebol sám. modré oči sa rovnako ako tie hnedé zaplnili slzami.

Maxov pohľad sa premiestnil na ešte jednu osobu v miestnosti. otcov tvrdý pohľad ich prepichával skrz na skrz. hnedooký nevedel čo mal od otca očakávať, no na jeho reakciu nemusel dlho čakať.

"robí ťa šťastným?" spýtal sa náhle Maxov otec.

vysokého otázka mierne vyviedla z miery.

"najšťastnejším aký som kedy bol." odpovedal bez zaváhania hnedooký. jeho pohľad ani na milisekundu neodtrhol od toho otcovho. vedel, že mu musí dokázať, že svoje slová myslí vážne.

v miestnosti nastalo na niekoľko krátkych chvíľ ticho. tep hnedookého sa zrýchľoval a otcov intenzívny pohľad mu v jeho upokojení nepomáhal.

"v tom prípade, vitaj do rodiny Daniel." povedal s malým úsmevom otec a modroočka, ku ktorému pár krokmi pristúpil a ktorý na staršieho muža hľadel s obavami vtiahol do chlapského objatia.

"ak ti niekedy ublíži, príď za mnou a ja sa o to postarám." povedal starší a s úsmevom a pobúchaním po pleciach sa od Dannyho odtiahol.

modrooký s nesmelým úsmevom vďačne prikývol a utrel si vlhké očká.

"určite ste hladní, poďte robila som tvoje obľúbené jedlo Max." žmurkla drobná žena a s úsmevom sa vytratila v kuchyni.

otec ju hneď nasledoval.

"neplač." povedal Max s pobaveným úsmevom a palcom zotrel neposednú slzu z Dannyho nádhernej tváre.

"j-ja sa ospravedlňujem no-" Dannyho slová boli pretaté Maxovimi perami na tých jeho, ktoré ho dokonalo umlčali.