ily.

13@

"naozaj ťa nemám odprevadiť? je už dosť neskoro. nechcem, aby sa ti niečo stalo Danny." povedal zelenooký s ustaraním v tvári. priečila sa mu predstava, že by sa modroočko mal po nočných uliciach túlať sám.

"zvládnem to Kyle, nerob si p-prosím starosti. som už predsa v-veľký."  povedal modroočko s upokojujúcim úsmevom na perách a pohľadom zapichnutým do zelených očí. s prštekami sa hral s lemom veľkej košele.

zelenooký sa na malého modroočka neveriacky pozeral. nechcel ho nechať samého. bol pre tento svet tak krehký, že čo i len jeden dotyk mu mohol ublížiť. no rovnako ho nechcel ani obmedzovať.

"dobre. no hneď ako prídeš domov mi napíš, prosím." povedal hnedovlasý s povzdychom. nepáčilo sa mu to.

modroočko mu venoval jeden so svojich žiarivých úsmevov.

"samozrejme." povedal a bez zbytočného čakania sa zelenookému vrhol do náručia na rozlúčenie. zbožňoval objatia. vždy sa aspoň na chvíľu cítil tak bezpečne. bez starostí a problémov.

aj keď osoba, ktorú Danny objímal nebol hnedooký chlapec, ktorému bol ochotný dať dobrovoľne celé jeho srdiečko, aj tak si objatie a teplo, ktoré mu Kylovo telo dávalo užíval.

Danny bol tak veľmi šťastný. mal kamaráta. živého a hmotného kamaráta, s ktorým sa mohol objímať a rozprávať. robiť všetko čo kamaráti robia. nemohol tomu uveriť. nikto si ani len nevedel predstaviť ako veľmi modroočkovi v žilkách prúdila radosť.

"t-tak ahoj Kyle, dobrú noc a ešte raz p-prepáč, že som ťa tak dlho zdržal. j-ja nechcel s-som." povedal modroočko, keď sa od vysokého chlapca odtiahol a so smutným a previnilým výrazom tváre hľadel do zelených očí.

pripadal si zle, že kvôli jeho pomalému tempu musel Kyle ostať v obchode dlhšie ako zvyčajne aj keď mu Danny viac než tisíckrát povedal, že ho nechce zdržovať a že to dorobí sám. Kyle si však trval na svojom a Dannymu s vykladaním pomáhal. bol tak tvrdohlavý.

"dobrú noc Danny. netráp sa tým stále, pár hodín naviac ma nezabije a aspoň som mohol byť dlhšie s tebou." povedal zelenooký s úškrnom na perách, ktorý modroočkovi okamžite pripomenul ten Maxov. na jeho plných perách sídlil vždy, keď sa rozprával s dievčaťom. Danny by dal čokoľvek zato, aby sa na neho Max čo i len raz usmial spôsobom akým sa usmieval na opačné pohlavie. po ničom inom netúžil viac.

Danny sa nad slovami zelenookého začervenal. nebol zvyknutý, že by sa niekto v jeho prítomnosti cítil dobre. bolo to pre neho všetko tak nové.

"už musím Danny inak mi utečie autobus, dávaj si pozor a keď prídeš domov, napíš." povedal s úsmev a rukami od mikiny začal pomaly cúvať dozadu.

"n-napíšem." povedal modroočko s ružovými líčkami a s úsmevom na vysokého chlapca zamával a pomaly sa otočil a rozišiel smerom na zastávku.

bolo 23:03 a Danny len dúfal, že mu ešte neušiel aj posledný autobus. naozaj netušil akoby sa potom dostal domov. každý deň v obchode trval vždy len do pol desiatej, no to Danny nemal problémy s rukou a preto autobus s nadhľadom stíhal. nikdy sa to nepretiahlo na tak dlho ako tomu bolo dnes aby sa musel báť o odvoz domov.

-
"domov? Max preskočilo ti? je piatok, máš sa zabávať a nie trčať doma, bro." povedal blonďatý Rick a s nakrčeným obočím hľadel na svojho kamaráta.

"nebaví ma to tu." odpovedal naoko nezaujato, no vo vreckách od koženej bundy sa jeho ruky zo zážitku z pred pár minút stále klepali.

"čo tá čiernovláska? pretiahol si ju?" opýtal sa Josh čím skočil Rickovi do reči so smiechom a jasne opitým hlasom.

"nie." odpovedal prosto Max. nemal náladu myslieť na dievča, pri ktorom jediné načo sa jeho hlava dokázala sústrediť bol o o tri roky mladší chlapec. chcelo sa mu zo seba zvracať.

"nepostavil sa ti?" opýtal sa začudovane Josh. jeho opilecké otázky Maxa začínali vytáčať. zdržoval ho. potreboval sa čím skôr dostať domov. chcel sa upokojiť a zo všetkého spamätať. a hlavne si musel čím skôr vyhoniť. nad Dannym. kurva! kurva! kurva! musí na to prestať myslieť. žiadny Danny. žiadne honenie. aj keď. nie!

"brácho pozri sa na jeho rozkrok, je až bolestne tvrdý." zasmial sa Rick a s Joshom si štrngli pohárikmi, ktoré do seba vzápäti hodili.

Max len pretočil očami.

"tak čo-čo sa potom stalo?" vyzvedal Josh. nechcel sa nechať len tak odbiť a naviac jeho opitý rozum priam prahol po odpovedi.

"nebol som jediný, komu sa postavil." povedal Max s ľadovo kľudným tónom hlasu, čím chalanov úplne odrovnal. nemohol im povedať, že ju nepretiahol kvôli tomu, že chce pretiahnuť modroočka. skončil by.

Rickovi jeho ďalší panák okamžite zabehol a kašlanie sa ozývalo celým boxom. Josh na neho len neveriaco hľadel s otvorenými ústami. dostal ich.

"t-to nemyslíš vážn-"

"myslím. každopádne idem. takže skúste nachytať čo najmenej pohlavných chorôb pošukovia a prežiť do rána." povedal Max a na konci sa mierne uchechtol aj napriek tomu, že mu do smiechu vôbec nebolo. no nechcel, aby si jeho kamaráti niečo všimli.

hnedooký sa po rozlúčení otočil a čo najrýchlejšie sa snažil dostať z klubu von. celé telo sa mu šokom stále chvelo.

opitosť, ktorú ešte pred dvadsiatimi minútami cítil sa vyparila ako švihnutím čarovného prútika. celá myseľ bola opäť triezva rovnako ako aj telo.

najhoršie však bolo to, že po modroočkovi túžil stále rovnako. chcel ho. tak moc, že si myslel, že vybuchne.

---
mám pocit, že som túto časť dosrala. nie tým čo sa tam stalo s tým som spokojná, ale tým ako som ju napísala.
:((((