ily.

14@

studený nočný vzduch hnedookému brunetovi okamžite narazil do tela. jemne sa zachvel a ruky vo vreckách mierne zatol.

zlhboka sa nadýchol. potreboval zo seba ďalším výdychom všetko dostať. potreboval zo seba dostať všetko čo sa dnes a za posledné dni dialo.

viedol v sebe boj sám so sebou. jedna jeho strana mu vravela, že to ako sa cíti je v tom najlepšom poriadku, no tá druhá jeho hlavu zožierala presvedčením, že bude každému len na smiech ak sa niekto o jeho myšlienkach či neskorších činoch dozvie.

vedel, že ak by na modroočka narazil nezvládol by to. nedokázal by sa udržať. jeho telo a myseľ boli pohltené túžbou a vzrušením. nevedel myslieť normálne. jeho telo ho celého ovládalo viac ako kedy dokázala jeho hlava.

kroky pomaly smerovali tmavou ulicou osvetľujúcou len pouličnými lampami. hlavu mal sklopenú na svoje sa pohybujúce nohy a tvrdý rozkrok. zúbkami si nervózne hrýzol do pery. potreboval sa uvoľniť. tak skurvene moc to bolelo a myšlienky na malé telo modroočka víriace mu hlavou mu v jeho nemalom probléme nepomáhali.

bol tak zúfalý. nerozumel čo sa s ním dialo. aj napriek jeho skazeným myšlienkam, v ktorých hlavnou postavou bol malý čiernovlások si aj naďalej nechcel priznať, že ho vzrušuje chlapec. nemohol si to priznať. priznať si, že chce dobrovoľne ošukať chlapca jeho žalúdok privádzalo k prevratom.

Max sťažka preglgol a so sklopenou hlavou pokračoval smerom na zastávku. peniaze na taxík nemal, čo znamenalo, že sa s jeho viditeľným rozkrokom bude musieť ukazovať svetu.

snažil sa zhlboka dýchať a myslieť na niečo čo ho nevzrušuje, aby svoj rozkrok aspoň trochu uvoľnil, no to sa zdalo ako nemožné. modroočko. jeho oči. pery. telo. zadoček. úsmev. to bolo to jediné, na čo Maxova hlava dokázala myslieť.

keď si všimol zastávku trhane si vydýchol a rýchlejšími krokmi sa vydal k nej. videl, že tam niekto stál, no neprikladal k tomu žiadnu vážnosť ani napriek svojmu rozkroku. snažiť sa ho skryť bolo nemožné, takže sa o to už ani nesnažil.

bol len pár krokov od zastávky, keď sa hlavička stojaceho človeka zodvihla a nadviazala očný kontakt s Maxovými hnedými očami. dych sa mu ihneď zrýchlil a srdcový tep tepal na maximum. zorničky sa mu rozšírili a svaly napli, no aj tak pokračoval v kroku, no tento raz pomalšie ako predtým.

nie to predsa. nemohol to byť on.

"M-Max?" ozval sa tichý, jemný, a tak známy hlások. brunetovi svalnaté telo ihneď pokryla posýpka zimomriavok. jeho kamarát tam dole začal nepríjemne pulzovať.

"Danny." vydýchol hnedooký, keď stál pod strechou zastávky spolu s drobným modroočkom. ihneď zaťal sánku. musel sa ukľudniť. okamžite.