ily.

7@

"au." šepol modroočko keď sa snažil rozzipsovať tašku, ktorú si namiesto toho, aby si ju vložil do skrinky vzal do triedy so sebou. zápästie ho tak veľmi bolelo, že to vháňalo slzičky do jeho krásnych oceánskych očiek.

aj napriek tomu, že ho zo zápästia začínala bolieť celá ruka nedokázal sa zato na Maxa hnevať. ako by mohol? v jeho hlave to Max tak nemyslel. nemyslel to tak, keď ho zhodil zo sedadla na zem. bola to len... úmyselná nehoda.

"Danny si v poriadku?" ozvalo sa vedľa neho, načo sklopený pohľad na tašku ležiacu na lavici zodvihol na hovoriacu osobu. vedľa neho stál učiteľ biológie.

"oh á-áno. j-ja som v poho-au." jeho vetu prerušil bolestivý ston kvôli rýchlejšiemu myknutiu ruky.

"bolí ťa zápästie?" opýtal sa ho učiteľ s ustarosteným výrazom tváre a zamračeným obočím.

"n-nie." modroočko si na zápästie pritiahol rukáv od veľkej košele čím poranené miesto zakryl. začínala sa mu tam rysovať fialovo-modrá modrina a naozaj nechcel učiteľovi vysvetľovať ako k tomu prišiel.

"Danny p-"

"n-naozaj ma nič nebolí. prosím nerobte si s-starosti." prerušil ho modroočko a venoval učiteľovi boľavý úsmev. učiteľ sa na neho nedôverčivo zahľadel. neveril mu, no rozhodol sa, že to pre tento raz nechá tak.

"dobre Danny, nebudem to riešiť. no dovoľ mi ti aspoň pomôcť." povedal. Danny chcel začať protestovať no to si už učiteľ svoje veci položil na modroočkovu lavicu a hneď nato jeho modrú tašku otvoril a z vnútra vybral knihu biológie, zošiť a peračník.

"ď-ďakujem veľmi a-ale to ste naozaj nemuseli. zvládol by som to aj sám." povedal Danny, keď si učiteľ bral do ruky svoje knihy a s ustaraním v tvári na neho hľadel. nechcel byť niekomu na obtiaž.

"a aby ťa ruka rozbolela ešte viac? to určite. nemáš prečo ďakovať, to je maličkosť čo pre teba môžem spraviť." povedal a modroočkovi venoval hrejivý úsmev. Danny sa taktiež neisto usmial.

učiteľ sa bez ďalších slov odobral dopredu k svojmu stolu a práve v tej minúte sa celou školou ozval zvonček zahajujúci prvú hodinu.

čo asi mali štvrtáci? pomyslel si Danny a špičky topánok nasmeroval k sebe. rukáv na košeli zovrel v ručičke viac.

-
"áno Danny?"

"m-mohol by som ísť prosím na toaletu?" opýtal sa neisto čiernovlasý keď svoju hlásiacu sa ručičku vrátil späť k telu. všetky páry očí sa otočili na neho. srdiečko mu začalo ihneď rýchlejšie búšiť.

"samozrejme Danny." odpovedal učiteľ.

"Danny má zase svoje dni." začal sa smiať Jack čím rozosmial aj zvyšok triedy. Danny len sklopil hlavu. nemal nato ako reagovať. ničomu by to nepomohlo a tak len mlčal a bez slov sa odobral von z triedy.

"dúfam, že si po škole uvedomíš kedy máš a kedy nemáš otvárať ústa Jack." počul ešte modroočko ako učiteľ napomenul hnedovlasého Jacka.

Danny so sklopenou hlavičkou pomaly prechádzal chodbou. konečne sa mohol nadýchnuť. v triede sa cítil akoby ho všetci utláčali. akoby mu nechceli dovoliť nadýchnuť sa.

keď sa malá postava dostala k dverám od chlapčenských záchodov upútal ho papier nalepený na dverách

'Záchody mimo prevádzku. postupujte na druhé poschodie, prosím'

Danny s povzdychom ruku, ktorú držal na dverách v snahe otvoriť ich zložil a pomaly sa vybral k schodom, ktoré viedli na poschodie tretiackych a štvrtáckych tried.

keď sa dostal na druhé poschodie všetko vyzeralo skoro rovnako ako na prvom až na pár rozdielov.

záchody rovnako ako aj na prvom poschodí sídlili blízko schodov. modroočko na dvere zdravou rukou zatlačil.

po vykonaní potreby a opatrnom umytí rúk a následnom vysušení si začal rukávy sťahovať späť až k zápästiam, no v momente kedy sa chystal stiahnuť si rukáv na boľavej ručičke dvere, oproti ktorým stál sa otvorili.

v dverách stál hnedooký vysoký chlapec. Max.

"čo to kurva?" opýtal sa nechápavo a s pokrčeným obočím hľadel na vystrašeného modroočka.

akoby nestačilo, že je mu všade za zadkom ešte ho stretne aj na záchodoch, na ktorých nemá čo robiť.

"t-toalety na prvom n-nefungujú a t-tak som musel prísť sem, p-prepáč." vysvetlil vystrašene. nemal rád keď sa Max mračil vždy mu ti naháňalo strach.

Max neodpovedal. jeho pohľad sa z červenajúcej tváričky modroočka, so sklopenými očkami a rukou zdržiacou si látku košele vyhrnutej na ľakti premiestnil na odhalené maličké zápästie.

jeho oči sa okamžite šokom rozšírili. Max pár krokmi pristúpil k dobnému telíčku a modroočkové zápästie chytil do ruky a opatrne, no dostatočne rýchlo si ho pritiahol bližšie k tvári, čím si celé Dannyho telo pritiahol bližšie.

Danny sa na Maxa len vystrašene a škovane pozeral. bol tak blízko.

Max s mierne vystrašeným výrazom a obočím stále pokrčeným hľadel na modro-fialové zápästie. modrina sa rysovala okolo celého obvodu zápästia.
modrá s fialovou bojovala o nadvládu nad bledou kožičkou. hnedooký chlapec sťažka preglgol.

"M-Max pusti ma, p-prosím. nič to nie je j-ja-"

Danny nedokázal nájsť tie správne slová. nechcel, aby si Max myslel, že zato môže on. nemohol zato.

nastalo ticho. prerušiť sa ho rozhodol až starší z chlapcov.

"nechcel som ti ublížiť, prepáč." povedal hnedooký a zahľadel sa so starostlivým výrazom do modroočkových kukadiel, no čiernovlasý drobček svoj pohľad ihneď odvrátil nabok.

"nie je to t-tvoja vina. j-ja mal som sa ti uhnúť, p-prepáč." ospravedlnil sa modroočko aj keď za nič nemohol. Max mu nerozumel. nič nespravil. jediný kto niečo spravil bol on, tak prečo sa stále za všetko čo Max spraví obviňuje?

"prestaň ma stále obraňovať. ublížil som ti. nemôžeš mi to len tak odpustiť a tváriť sa, že je to tvoja vina, kurva Danny." povedal tvrdo Max. malé zápästie stále opatrne držal v ruke. Dannymu sa z toho jemného dotyku začalo chvieť celé telo.

"a-ale ja ťa milujem Max a t-to predsa ľudia robia keď m-milujú. obraňujú a o-odpúšťajú." povedal a svoj pohľad z ničoho nič zodvihol a nadviazal ho s tým Maxovým. hnedookého slová malého drobčeka prekvapili. bol tak iný.

"n-nech už mi spravíš čokoľvek, vždy ťa budem obraňovať a vždy ti to
o-odpustím, Max." povedal modrooký a venoval staršiemu bolestivý úsmev. staršieho pichlo pri srdci. tak veľmi mu ubližoval, no on ho stále tak veľmi miloval.

bol neuveriteľný.