ily.

28@

"u-už musím ísť." povedal modroočko, keď sa pomaly odtiahol od pier staršieho. miloval jeho pery. boli tak hebké a tak dokonalo bozkávali. zamiloval sa do nich rovnako ako do Maxa samého.

"ja viem." povedal starší a modroočka si za boky viac pritiahol k sebe. nechcel ho pustiť. nechcel aby sa tento večer skončil, pretože keď sa čas pohne všetko bude oveľa ťažšie ako teraz. nechcel aby modroočko odišiel do domu pred, ktorým obaja stáli. aby mu znova zmizol. chcel s ním byť každú jednu sekundu svojho života. bál sa, že ho stratí aj keď to bolo nemožné. Dannyho láska bola nekonečná a patrila len Maxovi.

"ešte jeden bozk." povedal Max s prosebným pohľadom do modrých očí. potreboval cítiť Dannyho lásku. potreboval to ako soľ.

Dannyho líčka okamžite nabrali všetky odtiene červenej. nemohol si pomôcť, no toto celé mu pripadalo ako sen. o všetkom tomto snil už tak dlho, že mu to teraz pripadalo tak nereálne aj napriek tomu ako reálne to pôsobilo.

Danny sa znova postavil na špičky a ručičkami na Maxových pleciach si dopomohol k jeho chtivým perám. malá iskrička okamžite spojením ich pier prebehla Dannyho celým telom.

opatrne nimi pohol oproti tým Maxovím. obaja si bozky toho druhého užívali. nedokázali sa ich nabažiť. maznanie ich pier bolo tak jemné až to obom vytváralo roj motýľov v ich bruškách. Dannyho prsty sa opäť zaplietli do Maxových vlasov a jemne za ne ťahal.

Maxove ruky pevne zvierali útle boky. pokušenie prejsť nimi na Dannyho guľatý zadoček bolo veľké, no ovládal sa ako vlastne celý tento večer. po chvíli kedy si vymenili posledný bozk sa od seba odtiahli a Danny sa dostal opäť zo špičiek na celé chodidlá

"m-milujem ťa." povedal Danny.

"ja viem." povedal Max s úsmevom na perách.

"a teraz už utekaj." dodal Max a na Dannyho červené líčko vlepil božtek. Danny sa s úsmevom od Maxa odtiahol a pomaly začal cúvať dozadu.

"d-dobrú noc." povedal.

"dobrú." povedal Max a svoje ruky si strčil do vreciek od riflí. jeho srdce rovnako ako to Dannyho rýchlo narážalo do hrude. miloval to malé stvorenie, ktoré od neho teraz pomaly odchádzalo.

Dannyho ručička sa ešte predtým ako sa úplne otočil zodvihla a venovala Maxovi zakývanie načo od neho dostal kývnutie hlavy spolu s jeho nádherným úsmevom.

Danny rýchlo vybehol schody a z vrecka vytiahol kľúče, ktorými rovnako rýchlo otvoril dvere. bez čakania vošiel dovnútra.

"už som si myslel, že neprídeš." ozvalo sa za jeho chrbtom, načo sa Danny mierne zľakol.

"p-prepáč mal som toho dnes v-veľa." povedal Danny, keď sa na svojho usmievavého otca otočil. bál sa, že ho von s Maxom videl. to by bolo to posledné čo teraz Danny potreboval. vedel, že o svojej orientácii mal otcovi povedať, no nikdy nato nebola vhodná chvíľa a Danny nato nikdy nenazbieral dostatok odvahy.

"kto to bol?" opýtal sa otec zvedavo, načo Dannymu v tele stuhla krv a v ústach mu vyschlo.

"k-kamarát." povedal Danny koktavo. nemohol mu povedať pravdu aj napriek tomu, že neznášal klamanie. priečilo sa mu nehovoriť ľuďom pravdu, no v tejto situácií nebolo iné východisko.

"veľmi rád ho spoznám. pozvi ho niekedy na večeru." povedal otec so stálym úsmevom na perách, načo sa Danny snažil usmiať tiež.

"p-pozvem." povedal Danny s nervóznym úsmevom. nevedel ako mal reagovať.

"čo to máš na krku Danny?" opýtal sa z ničoho nič modrooký a prišiel ku synovi bližšie aby sa pozrel na označenia po celom synovom krku.

"j-ja-" Danny netušil čo mal povedať. bol stratený. všetko bolo stratené. rukou si ihneď prekryl svoje nové označenia tak aby ich otec nevidel.

"to ti spravila ona? bola ťa pozrieť v obchode?" opýtal sa s úškrnom Dannyho otec. bol za syna taký rád. už ani nedúfal, že bude niekedy tak šťastný.

"oci, o-ono to-"

"som na teba hrdý Danny." povedal starší. mal úsmev rozliaty po celej tvári. Danny mohol vidieť tú hrdosť a radosť v jeho očiach. nechcel mu ju kaziť.

"dúfam, že mi ju niekedy predstavíš." dodal po chvíli.

keby si len vedel oci.

-
Ďalšia časť pre vás lásky🖤