Avengers IMAGINE One Shots SK ;) By Ettie

27. BUCKY & OC 《Odpustenie》

Bucky stál dlhšiu dobu pred domom. Susedia v okolitých domoch už pravdepodobne spali.
V tom dome žila rodina, ktorú spoznal vďaka Samovi, avšak meno rodiny bolo to posledné z mien, ktoré mu ostalo na zozname. To posledné a najťažšie ospravedlnenie za Zimného vojaka.

Nakoniec sa odhodlal a zaklopal.
Netrvalo dlho a z druhej strany sa na neho skrz sklo dverí usmiala žena. Otvorila mu dvere. "Seržant Barnes?"
"Ahoj, nechcel som rušiť, ja len.... vlastne ani neviem ako začať." Z vrecka vytiahol zápisník, ktorý jej chcel podať.
"Myslím, že to nie je téma na rozhovor medzi dverami, že Bucky." Pootvorila mu dvere a pustila ho do domu.

*FLASHBACK*
Pred 3 týždňami:
Bucky zaklopal na dvere Sarah, Samovej sestry. Vrátili sa akurát z Nemecka a Sam mu navrhol aby chvíľu ostal u nich.
"Želáte si? " ozval sa ženský hlas od dverí.
"Prišiel som za Samom."
"Ahm, ešte sa nevrátil z banky a nespomínal nikoho." Kľučku zovrela pevnejšie a chystala sa zamknúť.
"To je predsa Bucky!" Ozval sa synovec Falcona. "Strýko Sam spomínal, že tu s nami bude chvíľu bývať."
Žena sa otočila na chlapcov. "Tak to potom asi mení celú situáciu..." pootvorila dvere. "Vitajte. Som ........ . Vypomáham Sarah. "
"Bucky." Podal jej ruku.
"Ty si doniesol štít? " skríkol jeden z chlapcov nadšene.
"Strýko predsa musí na niečom trénovať." Odvetil mu s úsmevom.

Pred 2 týždňami:
Sam sledoval ako Bucky pozoruje mladú ženu s deťmi. Okrem dvoch Samovych synovcov, boli vonku s nimi na dvere ešte 2 dievčatá, 8 a 3 ročné. Prišiel k nemu a usmial sa. "Niekto zatúžil po rodine?"
"Niekoho mi pripomína, ale neviem koho."
"Nezahováraj."
"Nie vážne, už sme sa stretli, len neviem priradiť kedy, ale ona asi nevie kto som."
"Ale páči sa ti? ........ je slobodná, na decká sama. Bol by z Vás celkom fajn pár. "
"Sam..." pokrútil hlavou.
"Nikdy nie je neskoro začať rodinný život."
"Ten ja mať nikdy nebudem..."

Pred týždňom
Bucky stretol ....... pred obchodom.
Ťahala sa s taškami a trucujúcim dieťaťom za sebou. Ako ho však dievčatko uvidelo, hneď sa k nemu vrhlo na ruky. "Bucky!"
"Ahojte." Usmial sa na nich, malú zložil z rúk a ........ bral hneď tašky z rúk. "Pomôžem ti."
"Vďaka Bucky. Auto sa pokazilo, takže.."
"Vezmeme moje." Usmial sa.
"Nemáš autosedačku."
"Tak sa teda prejdeme."
..... mu chcela vziať pár tašiek ale Bucky jej to nedovolil. Usmiala sa.
"Ale ja chcem ísť za ruku s Buckym!" Ozval sa trucovitý detský hlas.
"Asi nemáš na výber, hrdina."zasmiala sa a jednu tašku mu vzala.

V ten večer k jej domu prišiel zaklopať aj s kvetmi.
Ako však stál pri dverách všimol si menovku a meno mu prišlo povedomé.
Zaklopal, zaprisahal sa, že ako videl jej rozžiarené oči keď ho videla a pribehla k dverám, jeho srdce sa zastavilo. Nemá právo byť šťastný.
Hneď ako ho vpustila do domu si všimol na stene fotky. Vtedy sa mu srdce zastavilo druhýkrát, zbledol "Musím ísť.. "podal jej kvety a rozbehol sa ulicou. S nikým sa 5 dní nerozprával, ani sa nikomu neukázal

Súčasnosť:
Bucky stál v obývačke, chrbtom od nej. Keby mohol tak zalezie a skryje sa ešte niekam za stenu toho domu.
"Pomôže ti ak začnem ja?" Opýtala sa po chvíli ticha.
"Vedela si o tom?" Opýtal sa prekvapene.
"Celý ten čas." Prikývla.
"Tak potom prečo?"
"Nerozumiem Bucky?" Prešla k nemu a chytila ho za plece. Otočil sa k nej.
"Prečo sa ku mne tak milo správaš po tom všetkom?"
"Nebol si to ty, Bucky. " pokrútila hlavou. "Nemohol si za to, zabili ho iní, nie ty."
"Mrzí ma to, ...... . Prepáč."
Objala ho a jemu sa prvýkrát naozaj na duši uľavilo.
"Mami?" Ozval sa detský hlas od dverí.
Obaja sa otočili.
"Pôjdem ju uložiť."
"Môžem ja? Ja som ju zobudil, ja to zvládnem." Prešiel k dievčatku a vzal ju na ruky.

...... prešla do izby dievčat, Bucky zaspal pri čítaní rozprávok. Usmiala sa a všetkých zakryla.

Ráno sa zobudila na buchnutie hrncov v kuchyni, kým sa stihla prezliecť z kuchyne rozvoniavalo jedlo. Pobrala sa do kuchyne.
"Nechcel som Vás zobudiť."
"To je vpohode, Bucky." Usmiala sa. "Dobré ráno."
"Dobré ráno a ďakujem ....... . "
"Za čo? "
"Že som za 100 rokov konečne našiel pokoj. Raňajky je to najmenej čo môžem urobiť."
Usmiala sa. "Kávu?"
"Nie, vďaka po dlhej dobe som spal naozaj celú noc."
Usmiala sa."Tak to je dobre. To som rada" zaliala si kávu a zobrala hrnček.
Bucky jej ten hrnček zobral z rúk. "....... ? Sam mi vnúkol jednu myšlienku. Úprimne, neviem kde začať. Ale záleží my na Vás. Naozaj ti nechcem viac ublížiť, a ani dievčatám, ale..."
Prešla k nemu bližsie a pobozkala ho.
Bucky sa usmial a objal ju. "Som vďačný, že v niektorých veciach je už iná doba"
Zasmiala sa. "Ale kľudne dokonči čo si chcel povedať..." odtiahla sa a on si ju znovu pritiahol k sebe a objal.

The end ;)))

P.S čo hovoríte na seriál Falcon and the Winter Soldier? ;)

Mne prišlo komické, že to natáčali aj v Prahe, ale tá predstavuje iné krajiny :D
Ale hlavne tá naša Bratislava spomenutá bola super :D