Avengers IMAGINE One Shots SK ;) By Ettie

29. Bucky & OC 《Volavka》

Bucky sa zobudil na vôňu koláča a kávy. Určite zacítil waffle a škoricu.
"FRIDAY, kto je v kuchyni?" Usmial sa.
"Slečna ........ , seržant. Ostatní ešte spia."

Prešiel teda do kuchyne a z diaľky sledoval jednu z najnovších prírastkov od Avengerov ako kuľhá s barlou po jedálni a niečo si pospevuje.
Obaja si od začiatku sadli. Prešlo pár mesiacov odkedy ju Nat stiahla k nim. V boji bola pomaly rovnako šikovná ako Natasha. Mala dobrú učiteľku koniec koncov.

"Dobré ráno..." ozval sa z rohu miestnosti. "Čo tá tvoja noha? Nemá ešte oddychovať?"
Otočila sa za hlasom "Vitaj Bucky, ako bolo na misii?" Ponúkla mu kávu.
"Nuda..." usmial sa.
"Nuda bola tu." Sadla si na barovú stoličku pre stole a vyložila nohu.
"Kedy ti majú dať dole tú sadru?"
"Snáď už zajtra.... " oprela si hlavu.
"Snáď... " usmial sa na ňu. "Potom rovno začneme s tréningom." Pošteklil ju po palci.

"Nemala by ísť na tú misiu sama!"namietal Bucky.
Nat a Sam si vymenili pohľad.
"Len dnes jej dali dole tú sadru, nebude sa vedieť ani brániť sama..." prikývol Steve.
"Jediné čo mám robiť je koketovať s tým uchylom, to zvládnem..."
"Veď práve, úchylom... " pokrútil hlavou Bucky "Nie je to dobrý nápad."
"Budem vpohode..." usmiala sa.
"Okrem toho všade bude niekto z nás aby jej kryl chrbát. Je z nás najmenej známa. A s parochňu ju nikto neprekukne." Povedala Nat. "Nebude prvýkrát volavkou."
Prikývla. "Ja ho zabavím a vy získate informácie z disku. To bude easy."
Ako veľmi sa mýlila.

Po pár hodinách, po misii

......... sedela v izbe na posteli.
Niekto viackrát zaklopal ale odignorovala to.
Nedokázala zo seba dať dole ani oblečenie, ani len sa pohnúť.
Na to niekto znovu zaklopal a vošiel dnu.
"Prišla som ťa skontrolovať..." spoznala hlas Nat. Prišla k nej bližšie a čupla si. "Tá krv je tvoja?"
Pokrčila plecami.
"Pôjdeme spolu do laborky, tam ti spravia pár testov a.... "
"Dám si sprchu a prídem." Odpovedala jej neprítomne.
"To si vravela pred 3 hodinami. " odpovedala jej opatrne. "Friday, prosím pošli sem Buckyho."
"Nie, nie, len Buckyho nie." Zložila si hlavu do dlaní.
Bucky však už stál pri dverách a prešiel k Natashe a tiež si čupol. "Všetko bude vporiadku. Poď pomôžem ti vstať..."
Pokrútila hlavou.
Bucky sa dotkol jej pleca a ona sa od neho odtiahla.
Nat sa pozrela na vojaka a povzdychla si. "Potrebuješ ošetriť zlato..."
"Ja som ok..." pokrútila hlavou. "Len chcem svoj... priestor momentálne...." odpovedala potichu po chvíli ticha.
"........ , naozaj potrebuješ ošetriť."
Pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. "Potrebujem sprchu..."
"Tak urobíme dohodu, máš pol hodinu a potom si po teba prídeme a vezmeme ťa do laborky." Povedala Natasha.
Bucky sa pozrel na obe dievčatá.
........ sa pokúsila vstať, ale nohy ju vôbec nepočúvali. James ju hneď chytil aby nespadla. Tá sa jeho pohybu a pohľadu snažila uhnúť. Emócie ju nakoniec premohli natoľko, že im po prvých krokoch do kúpelne skolabovala.
Bucky ju vzal zo zeme ako pierko do náručia.
Natasha mu otvorila dvere a spoločne vyšli do laborky.

*flashback/spomienka*
"To ideš v tomto?" Spýtal sa Bucky prekvapene ako prichádzala k quinjetu,  krátke šaty a v rukách držala topánky na opätku.
"Mám ísť zahalená zvádzať do baru? Na to by nenaletel..." žmurkla na neho.
"Ale v tomto?" Ukazal na ňu a pokrútil hlavou.
"Neslintaj Barnes." Zasmiala sa Natasha.
"Takto zo seba robí len korisť, bez urážky, ..... "
"Vďaka Bucky, cítim sa naozaj pohodlnejšie, keď si to o mne myslíš...." prešla okolo neho a vošla do lietadla.
Bucky si s Nat vymenil pohľad." "Nehovor mi, že doba sa zmenila."
"Nehovor mi, že sa ti nepáči." zasmial sa Sam.
"Viac sa mi páči v teplákoch."
"To som počula." ozvalo sa z komunikátora.
"Skúška spojenia aspoň funguje..." odvetil im Steve tiež skrz komunikátor.

"Ak sa niečo zomelie, stačí jedno slovo a si z hry von." Povedala Nat predtým ako vošli do baru.
"Tie topánky ma asi zabijú."
"Veľa šťastia..." žmurkla na ňu.

"Slečna nič nepije?" Ozval sa mužský hlas pri bare.
"Nemám zatiaľ s kým..." pozrela sa na Sama. "Na niekoho čakám a miesto je obsadené, takže ak dovolíte..."
Zasmial sa a prisadol si, pohladil ju po tvari, na to ho oliala vodou, čím vzbudila pozornosť v bare. On z baru vybehol. Započula v komunikátore Buckyho tlmený smiech.
"Všetko vporiadku? Nemám rád nepokoje v mojom bare." Ozval sa ďalši mužský hlas.
"Trošku mi zničil večer a šaty." Odpovedala mu.
"To viem napraviť... " podal jej ruku.  "Som Hector..." usmial sa na ňu a po jej tele prešli zimomriavky.

"Nejaké náhradné šaty mám vzadu...." viedol ju jednou chodbou.
"Snáď nie stiahnuté z dievčat..." zasmiala sa.
On sa k nej otočil. "Mám vlastnú kolekciu. Tak tu občas niečo mám... pre prípad, že treba niekoho takto zachrániť." Vošli do jeho pracovne.
Prešiel k skrini a vytiahol jedny šaty.
"Možno ti budú trochu voľnejšie." Usmial sa a podal jej ich.
"Šaty dolu... " zavelil.
"Môžem sa ísť niekam prezliecť?"
"Áno, tu pri mne." Žmurkol na ňu.
"A ja som si myslela, že ma pred úchylákom zachraňuješ .." usmiala sa.
Prišiel k nej a začal jej rozopínať zips na chrbte, na to však niekto zaklopal a vošiel dnu. "Máme narušenie v bare, pane. Tí afganistánci sú tu zas."
Pozrel sa na ňu a potom na svojich ochrankárov. "Hneď som späť, sprav si pohodlie...." vzal zbraň spod stola a vyšiel na chodbu.
"Vidíte niekto čo sa deje v bare? Má tam namierené so sbraňou? Vraj tam prišla nejaká skupina chlapov, afgáncov." Povedala do komunikátora.
"Pozrieme sa na to. Skús ten jeho počítač keď už si tam. " počula Nat.
Vložila USB do zariadenia, to sa začalo automaticky odblokovavať a súbory sa ukladali na disk.
Z druhej strany sa ozval výstrel, znelo to ako keby spred budovy.
"Čo to bolo?"
"Hectorove gorily zastrelili nejakého muža pri zadnom vchode." Odvetil jej Steve. "Ešte 9 percent."
"Hector sa mi stratil z dohľadu. Asi je na ceste k tebe."

Dvere do Hectorovej pracovne sa rozleteli. "Vidím, že si nezaháľala...." prešiel ku gauču, kde už sedela prezlečená v jeho šatách. "Oveľa lepšie, než to v čom si prišla..." šepol jej do ucha. "Škoda len, že mi ich budeš musieť vrátiť..." ruku jej položil na stehno."bola by škoda keby boli od krvi..." druhou rukou jej prešiel po krku a schmatol. "Síce tu kamery nemám, aby sa tie moje cvičené opice nezabávali na tom, ako si užívam, ale za to mám v PC alarm, ktorý ma upozornil, že si sa mi tam pripojila. Kdeže to nájdem, ha?" Rukou jej prechádzal po tele a silnejšie schmatol krk.
"Ideme po teba!" Ozvala sa Nat.
"Misia ukončená!"
Na to sa dvere do pracovne znovu rozleteli.
"Čo je zase?"
"Avengeri pane a Afgánci tiež."
Schmatol ju za ruku a ťahal do baru.
"O nič sa nepokúšaj inak si mŕtva..."

Ako vychádzali medzi ľudí, barom sa ozval výstrel a krik. Hector to schytal rovno do hlavy a dopadol k zemi.  Na to zazrela ženu, ktorá niečo povedala a zmáčkla tlačítko. Ešte chcela niečo povedať ostatným skrz komunikátor ale tlaková vlna ju odhodila o stenu a neskutočne jej pískalo v ušiach.
*koniec flashbacku*

Otvorila oči. Všade bola tma, len trochu svetla išlo z nočnej lampy na stole.
Chytila sa za hlavu. Bol to sen? Určite to bola dáka blbosť, pomyslela si. Ako však zacítila znovu pískanie v ušiach a bolesť hlavy usúdila, že to sen asi nie je. Ale nie je ani v labáku, ani vo svojej izbe. Spanikárila, kde to do pekla som-pomyselala si.
"FRIDAY?" zvolala
"Áno, slečna ...... už som informoval ostatných, že ste už hore."
Vydýchla si.
Dvere sa pootvorili. Videla v nich Natashu. "Ako sa cítiš?"
"Neviem. Prečo som tu? "
Podišla bližsie k nej "Keď si bola mimo, dostala si záchvat paniky. Postraumatický stres.  Odmietala si byť kdekoľvek... s kýmkoľvek. Nakoniec jediný koho si k sebe pustila bol Bucky. Tak sme po ošetrení usúdili, že pri ňom sa budeš cítiť asi najviac v bezpečí. Bola si mimo pár dní. Steve ho vytiahol zabehať si. Bál sa o teba..."
"Bože Nat, ja som taká.... "
"Hlavne, že sa ti nič horšie nestalo..." ozval sa Bucky od dverí."Som rád, že už si hore." Usmial sa.
"Prepač..." povedala zahanbene.
"Nie je čo. V tých teplákoch sa mi naozaj páčiš viac..."
"Nechám Vás." Nat ju chytila za ruku a vstala. Keď prešla okolo Buckyho žmurkla na neho.
Bucky za ňou zatvoril dvere.
"Čo sa tam pre Boha stalo?"
"Afgánci nám narušili trochu plány. Našťastie nevinní ľudia to neschytali. Ty si asi vyviazla s najhorším zraneniami, takže si zase trošku dlhšie mimo misie..." sadol si k nej na posteľ.
"Super."
"Bál som sa o teba." Chytil ju za ruku.
"Mrzi ma to naozaj."
"Ak mi sľúbiš, že so mnou pôjdeš na večeru v tých šatách čo si šla do toho baru...." usmial sa na ňu.
"Možno až zmažem z hlavy toho magora. "
"S tým viem pomôcť, ak chceš." Usmial sa.

The end ;)