Vybojovali toľko bitiek, no každá bola zbytočná.
Štyria súrodenci sa po takmer troch rokoch opäť vracajú na miesto, ktoré im spôsobilo toľko múk, odhodlaní vyslobodiť najmladšieho člena rodiny.
Avšak na opačnej strane sveta sa odohráva...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Jullian Derdzej
„Toto sme my.“
Vienna Sinistrová hľadela von oknom na kamenné nádvorie, ktoré sa rozprestieralo všade dookola. Po dlažbe sa premávalo množstvo ľudí, pripomínajúcich mravcov, ktorí organizovane pracujú na spoločnom cieli. Bol to jej cieľ, jej organizácia. Jej rodiny. V ruke zvierala pohár vína, ktoré jej lekár zakázal piť už na sedemdesiate narodeniny. Nepočúvla ho a stále žila, čo ju viedlo k domnienke, že množstvo ľudí sa len hrá na odborníkov. V skutočnosti je to len banda hlupákov.
Keby len Gregory nebol tak horúca hlava, pomyslela si. Keby bol Jarnø lepším otcom, alebo ja lepšou matkou...keby Gwen nebola neplodná, keby Emmanuel nebol tak neschopný...svet by vyzeral inak.
Dvere sa otvorili, dnu vošiel najprv jej mate a po ňom vysoký päťdesiatnik v sivom kňažskom rúchu, Šaron.
„Takže?" opýtala sa.
Jarnø sa mierne usmial na manželku a potom sa otočil na svojho priateľa.
„Už sú tam osem týždňov,“ začal Šaron. „Leto končí a čochvíľa more zamrzne. Musíme po nich poslať teraz, ak chceme, aby stihli prísť.“
„Si si tým istý?" opýtala sa Vienna a vráskavou rukou pohladila Jarnøa po ramene. Aj napriek rokom puta, stále bola občas stratená v jeho pocitoch.
Muž prikývol. „Áno. Sú to naše vnúčatá, musia sa vrátiť domov. Rhonda ich nemôže ochraňovať večne, aj ona má svoju trpezlivosť. A tak veľkú svorku neutajíš na dlho."
Pozrel sa na Viennu a úprimne sa opýtal na jej názor, tak ako mnohokrát predtým.
„Verím, že robíš čo je najlepšie pre zachovanie rovnováhy medzi klanmi," povedala láskavo. „Gwen nám potomkov nedá a Emannuel je síce tvoj synovec, no nie je Sinister. Nemáme na výber."
„A čo Rada?“ nahodil Šaron. „Súhlasili s tvojím rozhodnutím?"
Jarnø si ticho povzdychol, davajúc tým najavo svoj názor. „Neprejavili oficiálny nesúhlas, vedia, že sme v bezvýchodiskovej situácii. Ale nie sú nadšení. Najmä Jorge."
Vienna sa cynicky zasmiala. „Kedy ten bol s niečím spokojný?"
Rada Starších mala svoj význam, to nikto nespochybňoval. Bola správnym orgánom, starala sa o to, aby všetka moc nebola v rukách jedného človeka. Ale alfy v nej boli starí, skonstnatení muži, zakuklení vo svojich konzervatívnych ideológiách, ktoré nepripúšťali zmenu. Dobre poznala každého z nich, pracovali spolu desaťročia. Boli to dobrí ľudia, mali na srdci blaho klanu, no nedokázali myslieť vo veľkom. Preto Jarnøa milovala. Mal otvorenú myseľ a vedel, kedy musí porušiť pravidlá, aby zachoval rovnováhu.
