Vybojovali toľko bitiek, no každá bola zbytočná.
Štyria súrodenci sa po takmer troch rokoch opäť vracajú na miesto, ktoré im spôsobilo toľko múk, odhodlaní vyslobodiť najmladšieho člena rodiny.
Avšak na opačnej strane sveta sa odohráva...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Sme prekliati?"
Keď sa Antuška, Kristián, Anmie s dvoma alfami vrátili do chaty, chmurnú náladu vystriedalo veselie. Špajza, ktorú som na obed objavil bola plná jedla, tak sme spolu s Marcom a Andrém pripravili obrovskú večeru na ich privítanie. V malej kuchyni sme sa všetci šestnásti tlačili ako sardinky v konzerve, ale Hans a Adrián išli spať skoro a keď sme potom rozložili oheň, atmosféra sa uvoľnila a upokojila. Antallia sedela pri ohni, ostatní boli rovnomerne rozložení po kuchyni a obývačke, všetci v družnom rozhovore. Georgio brnkal na gitare a Jehuda a Valeriom spievali.
Vstal som, aby som odložil zo stola a umyl riad, ale zastavila ma niečia ruka.
„Toto by ste nemali robiť vy, pán Sinister."
Pozrel som na modrookú alfu za sebou a pomaly sa odtiahol. V okuliaroch sa mu odrážalo svetlo ohňa, ktorý praskal v kozube. Belasé oči na mňa hľadeli s vážnym pohľadom.
„Prečo nie? Vždy to robím ja, nemám s tým problém." vzal som do ruky ešte jednu misku a zamračil sa na neho. „Nechovajte sa ku mne ako ku nejakému kráľovi."
„Ale..." zaprotestoval a nasledoval ma k drezu.
Zložil som riady a otočil sa k nemu, založiac si ruky na hrudi v obrannom geste.
„Som si vedomý svojho postavenia v spoločnosti, pán Creshlaw. Aj ako omegy, aj ako Sinistra. Preto keď sa rozhodnem, že chcem upratať zo stola, chcem upratať zo stola. Je to moje rozhodnutie, nikto ma nenúti. Rozumiete tomu?"
Bol som ostrejší, než som zamýšlal, ale očividne to zabralo. Alfa ustúpila o krok dozadu a kývla hlavou.
„Samozrejme. Smiem Vám aspoň pomôcť?"
Prikývol som. S ním som počas toho, kým bola Antuška s Kristiánom v aréne, vôbec nehovoril. Na rozdiel od ostatných sa držal ďalej, zrána bol preč a keď sa poobede vrátil, zavrel sa v pivnici a vyšiel keď sa vrátili. Ostatné alfy boli veselé a nemali problém sa so mnou rozprávať, ale všetky mi tvrdohlavo vykali. To bola výchova vo Wolfmuso. Sinister, hoc je to omega, má vždy vyššie postavenie než iný človek, aj keď je alfa. Nechcel som byť taký formálny, ale táto výchova bola zakorenená hlboko a moje želanie ju nemohlo len tak odstrániť. Chcel som sa ho opýtať, či ho môžem volať menom, ako Sinister som na to mal právo, ale rozmyslel som si to. V duchu som ich síce nazýval krstnými menami, ale bol som vychovaný ako nadradený ostatným a len ťažko som prekonával tieto pravidlá, vštepované mi rovnako od malička, ako im.
Spoločne sme odniesli všetok špinavý riad zo stolu, ja som zatkal odtok, napúšťal teplú vodu, spenil ju a začal umývať. Keď André priniesol všetko, postavil sa vedľa mňa, vzal utierku a začal utierať umyté taniere.
„Chodíte pracovať do mesta?" zaujímal som sa kvôli jeho skoro celodennej neprítomnosti. „Ráno ste tu neboli a prišli ste až podvečer."
