Vybojovali toľko bitiek, no každá bola zbytočná.
Štyria súrodenci sa po takmer troch rokoch opäť vracajú na miesto, ktoré im spôsobilo toľko múk, odhodlaní vyslobodiť najmladšieho člena rodiny.
Avšak na opačnej strane sveta sa odohráva...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Gregorio Mazel
„Dobrí ľudia zomierajú."
Podal som Ševčenkovi dve hrubé brvná, otočil sa a vzal ďalšie. Spoločne sme vyšli von z malej kôlne a prešli pred chatu, kde horel oheň. Dychčiac zložil svoj malý náklad a ešte niekoľko álf prinieslo ďalšie zásoby a sekery. Nikto ma nežiadal rúbať drevo, ale v dome plnom álf som jednoducho nedokázal vydržať. Leo stál nad veľkým hrncom a rozprával sa s jedným z mužov, prihadzujúc do vody zeleninu. Veselo sa smial, akoby sa udalosť pred pár hodín nikdy nestala.
„To je on, že?" opýtal sa Ševčenko, keď jeho sekera rozťala drevo. „Ten, kvôli ktorému má tú značku."
„Tú značku tam má len kvôli sebe a svojej nerozvážnosti," odsekol som, zohol sa, postavil brvno a rozohnal sa.
Keď vysvitlo, že naši protivníci sú vlastne zbehnutá svorka álf, ktorá kedysi pracovala pre otca, veci šli rýchlo. Vzali nás do svojho dočasného obydlia - bola to stará opustená horáreň, dostatočne veľká na to, aby v nej mohlo bývať desať chlapov. Poznal som každého, no nikdy som ich príliš nemusel, vlastne žiadnu alfu, keď už sme pri tom. Ale Antallia bola ako vymenená. Každý z nich bol jej dobrý kamarát, v podstate spolu vyrástli. Boli to otcovi najlepší zabijaci, známi vo svojej branži. Desať álf a Gregorio bol ich vodca. Keď Antallia dospela, začala s nimi chodiť na misie. Boli ako rodina a keď otec Antalliu a Maurícia uväznil, trpeli spolu s nimi. Vedel som, že im dala vedieť, že Wolfmuso bude rozvrátené, ale mal som za to, že sú všetci mŕtvi alebo v zajatí. Bolo dobré, že sme mali kde prespať, ale bál som sa, čo to s ňou a jej už teraz narušenou rovnováhou urobí. Svoju omegu musela nechať doma, syn a bývalá omega v zajatí a teraz jej vošiel do cesty jej bývalý milenec. Bolo toho dosť a ja som cítil jej nevyrovnanosť.
Sedeli spolu za veľkým stolom pred chatou a tlmene sa rozprávali spolu s niekoľkými mužmi. Pôsobili ako dobrí priatelia, ktorí sa stretli po dlhšom čase, no pozornému oku neušla strnulosť ich pohybov. Začínal som pochybovať, že toto bolo pre ňu uzavretá kapitola. Gregorio Mazel bol vysoký, svalnatý chlap, pri ktorom aj Anta vyzerala ako krehké žieňa. Ruky veľké ako lopaty, ramená široké, úzka brada zarastená, ladiaca k tmavšej pokožke. Oči mal však pokojné a vyžarujúce čosi viac, než je vídať u typických pešiakov.
„To si myslíš, alebo ti to vsugeroval tvoj otec?" povedal a ten podrývačný tón sa nedal prepočuť.
Tresk. Ďalšie drevo na kusy.
„Moja sestra urobila rozhodnutie a to rozhodnutie malo následky. Mladá nerozvážnosť a unáhlenosť ju neospravedlňuje. Zaplatila za to, poučila sa a záležitosť je uzavretá."
