Vybojovali toľko bitiek, no každá bola zbytočná.
Štyria súrodenci sa po takmer troch rokoch opäť vracajú na miesto, ktoré im spôsobilo toľko múk, odhodlaní vyslobodiť najmladšieho člena rodiny.
Avšak na opačnej strane sveta sa odohráva...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Rafael Mehony
„Nechcel by som byť nikým iným."
Tlmený šepot a smiech, rozliehajúci sa dlhou chodbou. Dupot malých nožičiek po drevených parketách a zvuk praskajúceho ohňa.
„Pst!"
Kroky, detský chichot a potom opäť ticho.
„Rafi, poď!"
Jemná ruka, naťahujúca sa k malému modrookému chlapcovi. Jeho bacuľaté líčka sa roztiahnu do strán a vydá nezrozumiteľné zabrblanie. Natiahne rúčku a spolu ťarbavo vykročila vpred. Žena ho napokon vezme na ruky a rýchlo zbehne dole kamenným schodiskom.
„Už je tu! Poď, privítame ho," hovorí viac pre seba, než pre neho. Jej zlatisté vlasy jej vejú okolo tváre. „Poteší sa, že si vyzdravel."
Veľký sklenený luster v hale tlmene osvetľuje večerom zaliaty dom. Vedľa vstupných dverí sa zhromaží služobníctvo, žena chlapca postaví na zem. Chlapec sleduje ich čierno-biele rovnošaty a vníma vzrušený šepot. Spoza okien sa z tmy vynoria dve svetlá, ktoré napokon zastanú pred domom. Ozve sa buchot dverí a žena sa nadšene napriami. Chlapec zo svojej perspektívy uvidí čierne elegantné topánky, vchádzajúce dnu a dlhý kabát, víriaci okolo kolien. Žena sa vrhne dopredu.
„Michal!"
„Celia," muž zovrie jej štíhly pás a klobúk, ktorý držal v ruke, skončí na zemi. Chlapec sa po neho nadšene natiahne a neobratne si ho položí na strapatú hlavu. Jeho smiech upúta mužovu pozornosť.
„A koho to máme tu?" Kľakne si a vezme ho do náruče. Chlapec cíti ťažkú voňanku a pach cigariet. „Rafael Mehony, ty si ale vyrástol! A už si zdravý, ako vidím."
„Ešte trochu kašle," usmeje sa zlatovlasá žena, pohladí chlapca po hlave a pritúli sa k mužovmu ramenu. „Poď, najeme sa. Aenne pripravila vývar."
Smiech. Vôňa polievky. Teplo, sálajúce z kozubu. Cinkot príborov. Veľká huňatá kólia, ležiaca na kožušine.
Rafael precitne na ľahký dotyk letušky, ktorá mu oznámi že o dvadsať minút začnú klesať. Zaprie sa lakťami do koženého kresla a vyrovná chrbát. Už vie, že spánok v nepríjemnej polohe mu zaručí bolesť chrbta na celý deň. A spomienky bolesť hlavy.
„Doneste mi pohár vody, prosím," požiada letušku, tá prikývne a prejde dozadu malého lietadla, k baru.
Až vtedy zaregistrujte kučeravého muža, sediaceho na vysokej stoličke zo satelitným telefónom v ruke. Keď letuška pripraví vodu, rukou jej naznačí, aby to nechala tak, vezme podnos a prinesie ho. Potom sa usadí oproti Rafaelovi.
